Prezident musí mať v prvom rade chuť sa obetovať (časovo i bytostne) pre krajinu, ktorej prezidentuje. Ak vstupoval do prezidentskej kampane, sám nepredpokladal, že ju môže vyhrať !!! A dokonca by som tvrdil, že bol z toho pomerne dosť nepríjemne zaskočený. Ale, keď už dostal tú možnosť, tak ju aj využíval pre svoj vlastný prospech a svojej rodiny. Predsa, nie je mysliteľné a zrejme ani neopakovateľné, aby jeho vlastná žena (aj keď s malým dieťaťom ?!) nemala záujem o prácu prvej dámy a absolútne ignorovala možnosti, ktoré jej protokol prvej dámy SR poskytoval. Sám Kiska sa zúčastňoval len nutných zahraničných návštev a sám nebol aktívny v nadväzovaní medzištátnych stretnutí. Navyše, prezident, ktorý má na krku tri vážne súdne kauzy, nemôže byť verejným ochrancom práv, všeobecnou autoritou občanov SR a rozumného "vládnutia" štátu. Jeho rozhodnutie znovu nekandidovať na post prezidenta je len potvrdením skutočnosti, že vo svojej funkcii sa necíti dobre a bolo to aj na jeho práci vidno.


