V istom extrémnom rozpoložení je možné, že aj mŕtvy človek vstane z mŕtvych. Človek v stave klinickej smrti ožije. V podstate, každý človek sa úmrtím dostáva do klinickej smrti (zrazí ho auto, zomrie na infarkt, rakovinu a podobne). Pri jeho ceste nazad (rozumej do života) rozhodujú sekundy, málo minút k tomu, aby jeho telo „vlastnými zbraňami“ alebo vonkajším vplyvom opäť začalo hlásiť známky života. Ide o to, ktorá časť ľudského tela je poškodená a schopná samonaskočenia. To, že vypne srdce, neznamená, že človek skončil definitívne. V tele človeka aj potom funguje proces pomalého a postupného umierania buniek. Až pokiaľ posledná bunka v ľudskom tele neskončí svoju funkciu, je teoretická možnosť k návratu človeka do života. Aj motor auta, ak dlho stojí nečinne a po určitej dobe je spojazdený, tak vytvára čudné zvuky (isté časti zhrdzaveli, hadičky popraskali, tekutiny vypŕchli, znehodnotili sa), ale motor má tendenciu ísť. Dokedy, v takom stave ?!
