Existujú dve stanoviská nepochopiteľnosti. Prvé, ateista sa čuduje veriacemu, že verí v niečo, čo „zdanlivo“ neexistuje. Druhé, veriaci sa čuduje neznabohovi, že necíti, nerozumie „zjavnému“ vplyvu stvoriteľa a nedokáže ho „nevidieť“ v prúde každodenného života. Pričom dôležitosť „božskej kultúry – Jeho prítomnosti“ je minimálne tak podstatná ako je potreba pátrania ľudstva po objavovaní princípov fungovania sveta. Veda predsa nerobí nič iné, len sa snaží pochopiť stvoriteľa, prečo a za akým účelom, na akých princípoch postavil tento bombastický vesmírny monument. Toto je značka vedeckej istoty. To, či stvoriteľ je prítomný aj dnes a podľa veriacich má dosah na naše konanie, je vec osobného zmierenia sa s prejavom životných okolností, ktoré nás životom sprevádzajú. Pokiaľ niet zásadného a presvedčivého NIE Bohovi, nemožno Jeho z bežného života vyčiarknuť. Veda nemá ambície riešiť tento spor, teda kto, ale skôr prečo.
