Ak ho KDH chcelo potopiť, tak to chápem a urobilo v tomto smere pre samotného Hrušovského jasný a zrozumiteľný krok.
Ak ho KDH chcelo potopiť, tak to chápem a urobilo v tomto smere pre samotného Hrušovského jasný a zrozumiteľný krok.
Inak, je absolútne nespravodlivé, ak chcú voči Hrušovskému za výsledok prezidentských volieb v KDH vyvodzovať pádne dôsledky. Predsa, prezidentská kandidatúra je o niečom inom ako jeho poslanecký mandát a činnosť poslanca. Aj napriek tomu, že Hrušovského totálne nemám rád, sa mi javí takéto správanie KDH za nekorektné voči jeho osobe. Ak by šiel Fígeľ do volieb, dostal by o tri hlasy viac ako Hrušovský a čo by nastalo potom ? Ak by bola otázka v referende, či má byť Hrušovský radšej poslanec ako prezident, dostal by 97 percent odpovedí, že by mal zostať radšej poslancom. A takýto výsledok by ako bralo vedenie KDH ? Hrušovský ako prezident nebol národom akceptovaný a ani akceptovateľný, ale to predsa neznamená, že nemôže spokojne a s dôverou ako doteraz vykonávať funkciu poslanca, prípadne šéfa poslaneckého klubu. Kto by sa z terajších poslancov hodil na hlavu štátu ? Kto by z nich dostal viac ako tri percentá ?
Je skutočne nádherné vídať na prechádzkach postarších ľudí na dôchodku, držiac sa za ruky a kráčajúc voľnou prírodou alebo i mestom. To je dôkaz toho, že prežili a ešte aj prežívajú kus spoločného šťastia, ktoré sa im podarilo akosi spolu poskytnúť po dlhé roky spoločného života jeden druhému. A verte, aj oni si prežili svoje úskalia, zložité manželské peripetie, možno aj neveru, ale vydržali.Spolu vyriešili mnohé problémy, vychovali v dôstojnom prostredí svojich potomkov a konečne sa môžu venovať sebe a svojim vnúčatám. To je ideálny rámec manželstva, ktoré bohužiaľ vídať na našich sídliskách v čoraz „úspornejšom režime“. Dnešná doba je príliš hektická, agresívna, pracovná doba neohraničená, financie pre zakladanie rodiny, kúpu bytu a uživenia rodiny neprítomné a záujem o stratu slobôd, uvoľnenosti a pohodovosti minimálny.A ak sa aj mladý človek dostane pod chomút, mnohokrát stačí náhodilá iskra v nedorozumení, malý problém, ktorý je „neriešiteľný“ a tým manželstvo odsúdené na zánik
Žena si začína hľadať nového partnera, lebo ten skosnatelý a vyprahnutý jej nevyhovuje. A jej muž sa nestačí čudovať, ak príde manželka s rozvodovým oznámením. A všetci v rodine sú z toho totálne mimo, lebo rodina navonok fungovala bez problémov a súdržne.
To sú protiváhy snáh muža a ženy v manželstve získať pre seba výhodu a pritom si neuvedomujú, že jeden alebo aj druhý je zdrojom narastajúcich mínusov, rozhodujúcich pri konštituovaní vízie a pokračovania a hľadania vlastného životného štandardu. Človek je bytosť citlivá, vnímavá a tak ako aj žena aj muž majú svoje životné privilégiá, ktorých sa len veľmi ťažko zbavujú. Ak sa im neposkytne to, čo ich robí šťastnými, pohodovými, spokojnými, tak sa začne nakopávať proces inovácie toho, čo človeka robí človekom.
Inak, načrtol by som mužský pohľad na manželský život z pohľadu výhradne muža. Ženy, ktoré ste dotknuté, ozvite sa a napíšte svoj postoj k vnímanému. Dvaja zamilovaní až po uši sa zoberú. Pred manželstvom alebo aj krátko po ňom sex funguje ako na bežiacom páse. Príde dieťa, deti a manželka svoju maximálnu starostlivosť venuje potomkom a muža vníma ako asistenta v rodine. Preč sú samozrejme láskyplné a sexuálne vedené spoločné činnosti (zas, česť výnímkám), preč sú milostné radovánky a dokumentovanie vzájomnej spolupatričnosti. Toto trvá dlhé roky, lebo deti potrebujú starostlivosť sústavne. Napokon vyletia z hniezda a žena sa zrazu začína obzerať, kde má muža. Ten, bez záujmu o ženu, sex, plnohodnotne pribratý a zmierený zo svojou situáciou a žena, plná v rozkvete, dobre vyzerajúca a energicky schopná nového života. Konečne so svojim manželom. Ten, neschopák, lebo si zvykol na manželskú abstinenciu a povinnosti k tomu ženou zrušené.
Ale, toto si musia ženy uvedomiť, že v tomto sa obyčajne láme chlieb a tu nastávajú pre partnerov prípady rozhodovania sa nad ďalším rodinným súžitím. Zjednodušene samozrejme uvažované. Ono, je to ďaleko zložitejšie, ale bavíme sa teraz výlučne len o tom, o čom písala autorka svojho životného príbehu a prečo sa dostala do stavu osamelosti, ktorá jej teraz tak vyhovuje.
Nemysli si, že taký chlap v prvopočiatkoch svojej mimomanželskej nevere nemá problém „spať s inou ženou“ a pritom nemyslieť na to tú svoju doma. Po istom čase a najmä presvedčení, že obe varianty fungujú v celku spoľahlivo, dochádza u muža k väčšej istote a zmrazeniu citu s vlastnou ženou, ktorá naďalej pre neho zostáva chladná (materské povinnosti a sústavná starostlivosť o deti – nie o muža). Aby si si nemyslela, že taký chlap doma vlastnej žene nepomáha, aby to nebolo chápané ako žena by mala čosi a muž nič !!! City v tomto štádiu manželstva dostávajú zabrať a rozhoduje sa už len nad tým, čoho je schopná nová známosť, čo by získal novým vzťahom a čo stratí tým pretrvávajúcim. Ono, verím tomu, že vo fáze starostlivosti o malé dieťa, deti je to pre ženu ďaleko zložitejšie ako pre muža byť dobrou manželkou a i súčasne tou najsprávnejšou matkou.
Autor mal na mysli prejavy vedy ako aj náboženského cítenia a nie ich význam pre ľudstvo, pre človeka. Ak berieme do úvahy práve fenomén významu, jedno i druhé je bezpredmetne debatovateľné. Ak sa pozrieme na ich prejavy a schopnosti vyvolávať u človeka vlnu nevraživosti, opovrhovania a nezmyselnosti, tak sú narovnako odsúdeniahodné a pre spoločnosť neprijateľné. Ale, to sú procesy vyplývajúce z potreby hľadania vedeckej pravdy ako aj pravdy náboženskej, ktorá síce nie je tak príkro a fundamentálne dokumentovateľná, ale nie je vedecky ani inak dementovateľná. To teda znamená, žijú obe vedľa seba, ani by mali potrebu sa vzájomne atakovať. Veda nemá páky, dostatočné vedomie, žiadne objektívne dôkazy aby mohla náboženstvo nejakým spôsobom spochybňovať. Náboženstvo nemá snahu vedu zavrhovať, ale skôr vlastnú ideológiu viazať na výkony vedy a jej vedecké prínosy transponovať, aplikovať vo svoj teistický prospech.
Aby si zas niekto o mne nemyslel, že nemám ženy rád. Ja ich milujem, zbožňujem a niet krajšej „veci“ v živote muža ako samotná žena. O ženu je potrebné bojovať, nadchádzať si ju, prejavovať mužskú kreativitu a na základe toho sa žena rozhoduje, či ho prijme do svojho lona alebo nie. Sex je v manželskom ponímaní dôkaz pretrvávajúcej lásky medzi mužom a ženou. Pokiaľ si žena urobí z muža len akéhosi poskoka, asistenta pri výchove a opatrovaní vlastného dieťaťa a zabúda, nemá záujem, z dôvodu prílišnej zaneprázdnenosti, unavenosti stráca s mužom dovtedajší sexuálny kontakt, je zle. Muž dokáže istú dobu pochopiť, sám vidí, znáša sexuálnu pochopiteľnú “odlúčenosť ženy od muža“, ale toto predsa nemôže trvať roky !!! A niektoré ženy skutočne strácajú zmysel „pre povinnosť“, možno nevedomky odstavujú muža na vedľajšiu koľaj a pre ich materské povinnosti, nehladia na potreby muža, ktoré pred narodením dieťaťa plne fungovali.
Ak obaja manželia sú v stave vzájomnej komunikatívnosti o tak dôležitý existenčný faktor, je možné vec zdarne vyriešiť. Mnohokrát sa to nepodarí a manželia volia buď rozvod alebo dochádza k tajnému podvádzaniu s rizikom nájdenia si lepšieho a sexuálne vyzretejšieho partnera.
Nesúhlasím s tvojim názorom, že muž má v povahe podvádzať. Nikto z nás sa nerodí ako Casanova a ani ako mníška. Nikto ani nededí geneticky po rodičoch vyššiu alebo nižšiu sexuálnu závislosť. Je to vecou výchovy v rodine, školy, pracoviska, kamarátov, v súvislosti s tým nazbieraných skúseností a možností a samozrejme vlastného získaného sebavedomia, pri ktorom proces „prehovárania žien“ k sexu u takého muža funguje. Je mnoho rodinne založených mužov, ktorí do konca svojho života nepodvedú svoje ženy, lebo jednak nemajú na to povahu, charakter a jednak nemusia, lebo to u nich nejako (zrejme spoľahlivo a k obojstrannej spokojnosti) funguje. Sex je u mnohých (mal by byť u každého z nás) životnou prioritou, ale samozrejme udržiavaný v medziach morálnych a etických zásad.
Pokiaľ manželstvo nie je vyzbrojené obojstranne účinnými zbraňami vedúcimi k horlivej sexuálnej vojne manželov, je zle a jeden z nich v manželskom živote bude trpieť.
Nie tým, že by chcel manželku opustiť, ale aby sa uspokojil s tým, čo sa mu zrazu nedostáva v takom množstve.
Milá woman – eroticky zdatný muž vstupuje do manželstva s presvedčením, že bude milovať svoju ženu v prvých rokoch manželstva takmer sústavne a časom samozrejme jeho žiadostivosť bude (ale nemusí) klesať. Teda milovať telom i dušou, preto si ju predsa vzal za manželku. Ak v manželstve v prvopočiatkoch nastane problém, nemajú vlastný byt, svokrovci a podobne, dochádza k nenaplneniu túžob a predstáv jedného alebo aj oboch. Ak do toho príde jedno, dve, nebodaj viac detí po sebe, manžel nedostáva to, s čím vstupoval do manželstva. Dokonca, jeho sexuálne aktivity z dôvodu „zaneprázdnenosti ženy“ sú z procesu manželského života absolútne vylúčené. A to je predsa narodením dieťaťa (žena má povinnú sexuálnu absenciu a mnohokrát sa po nej už ani nedostane do predtým fungujúcej sexuálnej posadnutosti) utlmené a na dlhé týždne a mesiace oddialené (česť výnimkám). Akonáhle pre muža nastane „vhodná chvíľa“, hľadá náhradu a využíva ju.
Mnohé totiž z vás zabúdajú, že okrem svojich detí majú doma nielen živiteľa rodiny, podávača plienok, ale aj muža milujúceho a schopného potešiť srdce ženy svojou dušou i telom.
Je veľká škoda, ak žena k chlapovi alebo naopak nepociťuje tú správnu životnú eufóriu, iskru, potrebu byť láskyplnou rukou hladená, nežnená, milovaná. Na druhej strane, úloha ženy a muža v manželstve je špecifická a svojim spôsobom výnimočná, rozdielna. A pokiaľ manželský vzťah prinesie do rodiny tri deti, tak síce radostná, ale pre eroticky založeného chlapa, stráca pomerne význačný životný impulz. Žena sa úplne upne k deťom (jej starostlivosť o tri deti je pochopiteľná), tak ako je nepochopený manžel, ktorý je schopný svoju vlastnú ženu milovať, ale nedostáva k tomu od nej príležitostí. Mnohé ženy budú oponovať, ale sex predsa v manželstve nie je všetko a najmä, ak je v hre rozvetvená rodina. A to je omyl. Mnohí muži vstupujú do manželstva s presvedčením, že sex je v manželstve na dennom poriadku a nemusí byť vyžadovaný, doslova vyprosovaný. A tak dochádza k neverám, ktoré ženy nikdy nepochopia a ani nechápu.
Posledné parlamentné voľby ako aj terajšie prezidentské jednoznačne dokumentujú snahu občanov Slovenska nájsť v spleti nevýrazných, korupciami poznačených a politicky znemožnených „tvárí“ (tým myslím strany a ich jednotlivci) tú najlepšiu, najvhodnejšiu alternatívu pre Slovensko. Keď sa neosvedčili HZDS, SDKÚ, SNS, KDH, tak prišla nová alternatíva ANO, SaS, ktoré taktiež nepresvedčili slovenskú pospolitosť a pomaly zanikajú. Kiska je ďalšou eventualitou, ktorá spomedzi 14 prezidentských kandidátov vyznela ako najvhodnejší element, lebo Fico rozhodne nie. Tak sa k demokratickým voľbám stavajú občania tejto krajiny a snažia sa z ponúknutého vyťažiť maximum, aby Slovensko zbytočne nevytŕčalo vďaka poskytnutému negativnemu posudku, ale naopak, aby šiel z tejto krajiny pozitívny signál, lebo Slovensko je krajina pohodová, pracovitá a medzinárodne uznávaná.
Procházka nemá čo stratiť. Byť kandidát prezidenta a dopadnúť tak priaznivo ako to dokázal on, je pre neho výborný výsledok aj pre jeho poslaneckú prácu. Tú svoju rétoriku si vždy zastane a pokiaľ sa bude vyhýbať osobným prešľapom, tak má reálnu šancu sa stať hodnotným politikom. Jeho správny politický čas ešte len príde. Sám si vytvára k tomu dostatočne vhodný priestor. A ak teda jeho vyhranenosť voči Ficovi je zreteľná, tak aj jeho voliči by pochopili jeho stanovisko, odporúčacie podporiť v druhom kole protikandidáta Fica. Tu už nejde o Kňažka, Procházku, Čarnogurského, ale o voľbu takého prezidenta, ktorý by bol lepším, vyhovujúcejším z dvojice Fico - Kiska.
Osobne si myslím, že pozícia Kisku ako nášho budúceho prezidenta je výsledkom prvého kola volieb spečatená. Ako ľudový kandidát je už teraz prijateľný pre zhruba štvrtinu slovákov a tí čo volili Pocházku, Kňažka a ostatných, predsa nedajú hlasy Ficovi. Fico skutočne môže už len očakávať, že tí čo neprišli k volebným urnám, je drvivá väčšina jeho priaznivcov, ale to si nemyslím. Ak ľudia uvažovali proti Ficovi zasiahnuť v pravý čas, tak prídu voliť o dva týždne s tým, že je úplne jedno, kto bude proti nemu stáť, ale podporia jeho konkurenta. Ficových 28 percent je veľmi málo na to, aby bol schopný poraziť akéhokoľvek šťastlivca, ktorému prezidentský úrad prischne opäť ako menšie zlo. Vyberieme si kandidáta síce z veľkého okruhu možností, ale politicky nezrelého, takého ľudového Kisku. Zas sa postaráme, aby to nebol Mečiar, Fico alebo nejaký iný, pre širokú slovenskú verejnosť, neprijateľný politik, ale budeme musieť brať to, čo nám život nadelil.
Čo chce na svojom volebnom výsledku Hrušovský analyzovať ?! Prišiel čas, kedy je potrebné zdvihnúť kotvy, rozlúčiť sa nadobro s politikou, lebo ľudia si pamätajú. Dokážu hodnotiť a najmä nezabúdajú. Z veľkej slovenskej politiky odišli také esá z minulosti ako Mečiar, Dzurinda, Mikloš, Slota, Csáky a iní, ktorí tvrdili muziku na tej najvyššej úrovni, aj napriek tomu, že ich hudba nestála za nič alebo bola minimálne falošná. Takto by mali odchádzať aj iné „klenoty“ slovenskej politickej scény a ľudia čakajú na ich jasné a rezolútne – dovidenia. Hrušovský stále má dojem, že svojou „politickou vyzretosťou“ patrí na politickú scénu a je pre KDH prínosom. KDH ako celok nie je prínosom pre konštruktívne politikárčenie na Slovensku, nieto jeho prestárlí a zbedačení jednotlivci. KDH čaká podobné pomalé vykrvácanie ako v prípadoch HZDS, SDKÚ, SNS, SMK. Preferencie pomaly klesajú až napokon klesnú pod hranicu zabudnuteľnosti.
Je to otrasné, akým spôsobom sa vedie prezidentská kampaň, akým spôsobom je umožnené aby sa všetci kandidáti na prezidenta vzájomne osočovali, kydali a takmer na seba pľuvali. Post prezidenta je výnimočnou funkciou v štáte a patrí mu najvyššia priorita pri jeho obsadzovaní. Ale, už teraz vieme, že ktokoľvek zasadne na toto reprezentatívne miesto, bude špina, alkoholik, úžerník, herec najvyššieho rangu, manipulátor. Z úst kandidátov sme sa máločo dozvedeli o tom, čo sú schopní urobiť pre Slovensko, pre samotných obyvateľov tejto krajiny a akým spôsobom budú vytvárať priaznivé podmienky pre zviditeľňovanie Slovenska na medzinárodnej úrovni. A k príjemnému a pohodovému priebehu debaty nepridávajú ani moderátori, ktorí akoby mali záujem seba predstaviť v tom najlepšom svetle, kedy dokážu položiť kandidátom podpásové, až na kandidáta prezidenta, nevhodne volené otázky. No, skrátka hnus a bahno.
Odporúčame