Ak hráte Človeče nehnevaj sa, vás predsa nezaujíma, kto hru vyrobil, ale ako sa dostať čo najrýchlejšie do cieľa, pochopiť teda princíp samotnej hry.
Ak hráte Človeče nehnevaj sa, vás predsa nezaujíma, kto hru vyrobil, ale ako sa dostať čo najrýchlejšie do cieľa, pochopiť teda princíp samotnej hry.
Existujú dve stanoviská nepochopiteľnosti. Prvé, ateista sa čuduje veriacemu, že verí v niečo, čo „zdanlivo“ neexistuje. Druhé, veriaci sa čuduje neznabohovi, že necíti, nerozumie „zjavnému“ vplyvu stvoriteľa a nedokáže ho „nevidieť“ v prúde každodenného života. Pričom dôležitosť „božskej kultúry – Jeho prítomnosti“ je minimálne tak podstatná ako je potreba pátrania ľudstva po objavovaní princípov fungovania sveta. Veda predsa nerobí nič iné, len sa snaží pochopiť stvoriteľa, prečo a za akým účelom, na akých princípoch postavil tento bombastický vesmírny monument. Toto je značka vedeckej istoty. To, či stvoriteľ je prítomný aj dnes a podľa veriacich má dosah na naše konanie, je vec osobného zmierenia sa s prejavom životných okolností, ktoré nás životom sprevádzajú. Pokiaľ niet zásadného a presvedčivého NIE Bohovi, nemožno Jeho z bežného života vyčiarknuť. Veda nemá ambície riešiť tento spor, teda kto, ale skôr prečo.
Treba si uvedomiť : Fica v prvom kole volilo len zhruba 12 % oprávnených voličov, Kisku 10 %. V druhom kole Fica volilo 20 % a Kisku 30 % voličov zhruba z tých 4,4 milióna oprávnených. Je to stále málo presvedčivé, aj keď z tých, čo prišli voliť, presvedčivo si zvolilo Kisku za prezidenta. Len polovica oprávnených voličov dala svoj hlas jednému alebo druhému kandidátovi v druhom kole volieb. Ostatná polovica, teda zhruba 2,2 milióna občanov SR nebola voliť vôbec. Dali tým najavo, že žiaden s poskytnutých kandidátov nebol dostatočne dobrý na to, aby ľudia zdvihli svoje zadky a šli dať hlas svojmu esu. To ale znamená, že viac ako polovica slovákov nebude javiť ku Kiskovi (ak k ním prirátame aj Ficových voličov) žiadny spriaznený vzťah. Iste, nejak podobne to bolo aj so Schusterom ako aj s Gašparovičom. Kiska je totiž tiež len prezident z núdze, lebo nič lepšie nebolo v ponuke !!!
Treba si uvedomiť : Fica v prvom kole volilo len zhruba 12 % oprávnených voličov, Kisku 10 %. V druhom kole Fica volilo 20 % a Kisku 30 % voličov zhruba z tých 4,4 milióna oprávnených. Je to stále málo presvedčivé, aj keď z tých, čo prišli voliť, presvedčivo si zvolilo Kisku za prezidenta. Len polovica oprávnených voličov dala svoj hlas jednému alebo druhému kandidátovi v druhom kole volieb. Ostatná polovica, teda zhruba 2,2 milióna občanov SR nebola voliť vôbec. Dali tým najavo, že žiaden s poskytnutých kandidátov nebol dostatočne dobrý na to, aby ľudia zdvihli svoje zadky a šli dať hlas svojmu esu. To ale znamená, že viac ako polovica slovákov nebude javiť ku Kiskovi (ak k ním prirátame aj Ficových voličov) žiadny spriaznený vzťah. Iste, nejak podobne to bolo aj so Schusterom ako aj s Gašparovičom. Kiska je totiž tiež len prezident z núdze, lebo nič lepšie nebolo v ponuke !!!
Kiska vstupom do prezidentskej kampane neriešil „problém“ čo bude potom, ak by bol zvolený. Absolútne nemohol mať ani len tušenia, že sa veci zomelú jemu tým najsprávnejším spôsobom. Predsa, bol tu v prvom rade obrkandidát Fico, ďalej Hrušovský (kandidát pravice), Čarnogurský, Kňažko, Procházka až potom mohli nasledovať iní, menej známi alebo neznámi vôbec. Slovenský národ zostavil v prvom kole volieb poradie, ktoré naznačovalo vývoj volieb v kole druhom. Podľa výsledkov z prvého kola, už sa jasne rysovala priaznivá volebná preferencia práve Andreja Kisku. Kiska dostal hneď dve facky. Že bol vôbec ako politický novic hodnotený v prvom kole tak vysoko a druhú, keď porazil Fica v kole druhom. A teraz tretia preventívna facka od voličov, pán Kiska a čo ďalej ?! Ste prezidentom, čo ste ani vo sne pred voľbami nemohli tušiť. Ste dvorovým prezidentom a Slovensko očakáva, že ním aj zostanete, bez politickej chrbtovej kosti, prezidentom ľudovým ...
Tendenčnosť autora príspevku je z obsahu viac ako zrejmá a zabúda, že k jedinej duchovnej „objektívnej Pravde“ sa nikto z nás nedopracuje. Je možné si vytvárať ilúzie o poctivosti hľadania a nachádzania cesty ku skutočnej Pravde, ale tá nie je nikomu z nás dostupná. A preto je mnoho ciest, po ktorých človek kráča, aby sa dokázal stotožniť aspoň s tým, aby pochopil samého seba a nie v súvislosti s hľadaním „Pravdy“, ale pochopenia bežného strádania každodenného života. Spôsob získavania pocitu uvedomenia sa je individuálny a závisí od hĺbky vlastného vedomia a presvedčenia. Bolo by trúfalé a zavádzajúce si myslieť, že práve ten môj mechanizmus hľadania „Pravdy“ je zárukou jej nájdenia a nutnosti zovšeobecnenia tohto názoru. Neberme ilúzie, abstraktný rozmer dokonalého života nikomu, kto má snahu kráčať vlastnou cestou sebarealizácie a nekonvenčnosti. Každý z nás je atypickým a rôznorodým elementom fungujúcim individuálne a bez záruky k získaniu patentu na úspešnosť.
Škoda len, že pochádza z dielne KDH, čo človeka zneisťuje a odrádza od jeho hodnotového príspevku Slovensku.
Rozdrobenosť, nejednotnosť a nesúmernosť pravice, neschopnosť voliť zhodné alternatívy zamerané proti jednotvárnosti ľavicovej vlády, dávajú politikom, ale aj bežným občanom tejto republiky šancu k poskytnutiu priestoru k vlastnej prezentácii politického zmýšľania. Kiska, Sulík alebo Matovič nebudú poslednými mohykánmi, ktorí vstali „z prachu“ a zrejme časom aj na prach sa obrátia. Slovensko tápe, nenachádza priaznivý politický vietor a ľudia skúšajú ponúkané alternatívy. Je tu Lipšic s novou stranou a Procházka s vidinou využitia priaznivého volebného výsledku v prezidentských voľbách. U Procházku jeho zámer nemusí byť až tak bezvýznamný a neakceptovateľný. Je rétorik, vyzná sa v tlačenici, má politickú kariéru vo vrcholnej politike ešte len pred sebou a jeho názorový prúd nie je až natoľko od veci, ako u ostatných jemu podobných aktivistov. Nevyužiť potenciál pozitívneho vplyvu by bolo stratou príležitosti dotiahnuť veci do zdarného konca.
Keď už tak KDHáci a veriaci sú novozavedenými pojmami ohľadom rodičov (otec, matka) natoľko zaskočení, prečo sa kardinál Korec oslovuje slovom otec, keď ním nikdy nebol !!! Keď už teda kvôli homosexuálnym párom, ktoré sa snažia (zatiaľ neúspešne) infiltrovať do manželských zväzkov sa „pretvára“ dlho zaužívaný pojem matka, otec na rodič 1 a rodič 2, nemalo by sa brať do úvahy aj neoprávnené oslovovanie kardinálov a iných neotcov a matiek (matka predstavená) týmito nekorektnými pojmami ? Akým otcom je kardinál Korec a komu ? Keď je teda otec, musí mať nejakého potomka, ktorého s nejakou matkou splodil. Ak sa dokážu priraďovať pojmy ľubovoľne cirkevným hodnostárom, nemôže byť teda problém nastaviť oslovenie homosexuálom v prípade neidentifikácie ich rodičovskej funkcie. V prípade Korca je mu vložené neadekvátne pomenovanie k jeho rodičovskému stavu. Alebo, opäť že by existovali výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo ?
Fico je obrovský stratég, taktik, inkvizítor. Vzhľadom na dosiahnuté výsledky z prvého kola prezidentských volieb, musí konať. Kiska sa k nemu nebezpečne a nečakane percentuálne priblížil, čo mobilizovalo Ficov volebný štáb do stavu maximálnej pohotovosti. Ako správny taktik, poponáhľal sa so zákonom o manželstvách a je za to získal na svoju stranu kardinála Korca. Je teraz na KDH, ako sa vysporiada s touto skutočnosťou, ak nechcú polarizovať veriacich, ktorí stoja za Korcom. Ešte by mal čosi vymyslieť, aby stmelil kultúru a právny sektor, aby hlasy podporovateľov Kňažka a Procházku boli k dispozícii práve jemu. Počas dvoch týždňov Fico vytvoril okolo seba riadny virvar a jednoznačne nenecháva nič na pochybách. Uvidíme, či po sobote zanikne Ficovláda a vznikne nový Ficoštát.
Šetrenie paliva je dôvod k flákaniu sa na diaľnici. Mám kolegu, s ktorým som bol jeden jediný raz na jeho chalupe. Potreboval s niečím pomôcť a neveril som vlastným očiam, ako ten jazdí. Šli sme z Bratislavy do Piešťan po diaľnici a potom na Myjavu smerom na Vrbové. Po diaľnici zásadne šiel 90 – 100 km/h, aj tam, kde by mohol ísť 130, lebo na displeji zreteľne sledoval okamžitú spotrebu nafty. Jazdi na Peugeote 307. Jeho priemerná spotreba smerom na chalupu a späť bola 3,6 l/100 km. A to nie je všetko. Bol schopný sa dlhé kilometre zavesiť za kamión v tesnej blízkosti a využívať vzduchovú bublinu, ktorú kamión za sebou vytvára. Vtedy mal spoľahlivo spotrebu okolo 2 l/100 km. Keď už sa na neho tlačil iný kamión, tak predbehol ten pred sebou a využíval „služby“ dobehnutého kamióna. A tak sme sa na chalupu (vzdialenosť zhruba 100 km) dostali za hodinu a pol. Normálnemu šoférovi by to trvalo trištvrte hodinu. A to, že ho predbiehali takmer aj bicyklisti, ho vôbec netankovalo.
V prvom rade lieči psychika. Telesná a duševná pohoda. Rovnako lieči ticho, príroda, pocit z dobre vykonanej práce, nadšenie nad úspešnosťou života vlastných detí, človeka lieči príjemné slovo od známych i celkom neznámych bytostí, dobre naplánovaná a uskutočnená dovolenka s niekým, kto je tebe blízky a k tvojmu životu potrebný. Zmysluplná, náruživá a bezmedzná láska, ktorá je opätovaná opačným pólom. Človeka lieči pozitívna myšlienka, prejav hlbokej priazne a schopnosť posúvať ju tým, ktorí ju potrebujú. Je mnoho životných impulzov, ktoré človeka dokážu nadchnúť, motivovať, jednoducho liečiť. Spôsob si volí každý z nás sám, ale nemal by zabúdať na tých, ktorí nemajú v sebe dostatok vôle, presvedčenia, sily. Dnes to môže byť sused, ale zajtra ja alebo ty, kto bude stáť nad otázkou života a smrti. Preto je nutné žiť na plný plyn v každej fáze ľudského života a hľadať pre seba tie najexkluzívnejšie dávky šťastia, radosti, ktoré zaručene liečia.
Existujú v živote človeka veľkolepé víťazstvá a rovnako bombastické prehry. Krutosť existujúcich tragédií a nevyliečiteľných chorôb poráža jasné svetlo slnka a gracionalitu života. To, že si posunula latku neuveriteľnosti do sfér výnimočna, je tvoja osobná výhra. Otázkou stále zostáva, prečo tá hnusná choroba sa v tebe udomácnila a akým spôsobom si ju dokázala „vyhnať“ z tela. My, racionalisti, sme v takýchto prípadoch pomerne dosť skeptickí a opatrní. V podobných prípadoch nemožno hľadať logiku, ale určite tešiť sa z docieleného. Užívaj si život plnými dúškami, rob to, čo ťa v ňom bude baviť, čo ti bude robiť radosť a vytvárať príjemnú pohodu. Nech je tvoj príklad pre všetkých mementom a ponaučením, že bojovať o život sa oplatí vždy. Aj keď to mnohokrát nevyjde. Zostať pri takomto konštatovaní stáť na mieste so založenými rukami, je pečiatka s podpisom do kremačnej miestnosti. Život dokáže byť krutý, ale zároveň aj výnimočný a exkluzívny.
Človek si je sám sebou šťastím , ale aj utrpením. Mnohé šťastia ako aj nezdary prichádzajú aj samovoľne, náhodne, ale tiež len do určitej miery, ak by sme sa dokázali nad nimi patrične dôsledne zamyslieť.
Lásku k Bohu nemožno učiť, tú je nutné vynucovať, ak nie je osobne prijatá v rámci rodiny a blízkeho okolia. To, čo nemožno dokázať, musíš tomu len bezbožne veriť a nie každý má na to, aby sa nechal niečím abstraktným ohurovať. Učiť lásku k Bohu, to znamená, zavrieť oči a bezducho vnímať prázdnosť hovoreného slova (pre už veriaceho má svoju hodnotu), predstavovať si donekonečna obraz vykresľujúceho „poznania a fungovania“ sveta na inom princípe ako veda našepkáva. Viera v Boha nemá dosah na osobnú silu vôle človeka. U veriacich, dajme tomu. Ale, u ateistov účinok božskej nadradenosti stráca svoj význam. Je nepotrebný, lebo sila vôle človeka vychádza z jeho presvedčenia, odhodlania a viery dokázať vo vlastné sily to, čo si určil za svoj cieľ. Spoliehať sa na Boha by bolo v tomto prípade brzdou, lebo by očakával Jeho pomoc a tá by neprichádzala (ak by sám nepohol ani prstom).
A čo taký autobus s pútnikmi vracajúcimi sa z liturgického miesta ?! Autobusu zlyhajú dolu kopcom brzdy, havária a dvanásť mŕtvych. Čím sa až tak tragicky previnili práve tí, čo skonali ? Nie je to o tom, že skutočne každý si vyberá svoj osud ako pri stávkovaní ? Človek ide podať tiket, lebo skúša šťastie. Keby nepodal, nikdy by nemal šancu nič vyhrať. A keby v tom autobuse boli iní ľudia, nehavaroval by ? Kde je hranica vedená náhodou a kde osudom ? Ak idete po ulici a spadne vám kvetináč na hlavu, je to náhoda alebo ten kvetináč by spadol v tú chvíľu výhradne len na vás ? Skutočnosti, ktoré sú výrazne len výsostne polemizovateľné, ale nikdy nie overiteľné. Preto je možné im prisudzovať rôznu "karmu", situačnú podobizeň a tým aj "správnu, neverifikovateľnú" hodnotu. Ak sa stretnete s niekým z vášho blízkeho okolia úplne náhodne práve v New Yorku, je to časová náhodilosť alebo je potreba v tom hľadať čosi viac, energeticky, vôľovo inšpiratívne ?
Je úplne jedno, ako sa veci pomenúvajú a aká energia vyvoláva silu ľudskej vôle. Pravda je iba to, za všetko vlastné šťastie a nešťastie si môže človek sám. Niekedy vedome a sú prípady, že len jediný krát nevedome a už nikdy viac potom. To je prípad, ak nastúpite do lietadla, ktoré havaruje. Čo je príčinou pádu lietadla, ak samozrejme neberieme triviálnosť dôkazového vysvetlenia – technická chyba, chyba pilotáže, bombový atentát a podobne. Z hľadiska teistického, vyššieho princípu, čo dalo dohromady práve tých 250 cestujúcich s rovnakým osudom, aby práve títo museli zomrieť ? A mohli byť medzi nimi kňaz, vrah, človek s dobrým srdcom alebo aj nie. Ak náhodou (náhodou ?!) ktosi nestihol odlet, čím si zaslúžil žiť ? Čím sa odlišoval od tých ostatných, ktorí také šťastie nemali (pred haváriou to bola predsa jeho smola) ? Je to skutočne naprogramovaný osud človeka alebo jednoducho životná smola, náhoda, človek v pravú chvíľu na nesprávnom mieste ?!
InkvizitorSK - ak tvojou odpoveďou na Milanove pochybovačné slová tebou zverejnenej informácie (60% pracujúceho obyvateľstva robí za minimálnu mzdu) je tvoje vyjadrenie, aby si obehal ľudí okolo seba, je to nesprávne zvolená štatistická metodika. A skutočne Milan má pravdu, že číslo si si vymyslel a tým je zavádzajúce.
Tak ako Hrušovský nevyprovokoval KDHákov k volebným urnám s hlasovacími lístkami výlučne len pre neho, tak ani Bárdoš nebol stmeliteľ maďarských strán na Slovensku. Páni a dámy, prezidentská voľba je len sčasti politická, ale z drvivej časti je to o sympatiách k danému človeku z hľadiska jeho rodinného, pracovného alebo iného poznania. A samozrejme, v prípade Kisku, o nadstraníckosti, možnosti voľby bytostnej inojakosti a nenaštrbenej minulosti. Ľudia volili alternatívu a nie doménu, volili novú tvár a nie prestárlosť a politickú vyhasnutosť známeho kandidáta. Ľudia volili najmenšie zlo zo všetkých možných, ktoré sa črtali. Aj nízky počet voličov naznačil, že ľudia nemajú v kandidátoch jasno. Druhé kolo prezidentských volieb by malo byť o tom istom, akurát s omnoho vyšším dôrazom pre víťaza. A tým dôrazným víťazom bude Kiska. Inak, ja som voliť nebol !!!
Neviem, ako si prišla na to, že my dvaja by sme si nerozumeli, ale v poriadku. Nič som nenapísal o sebe a ak moje názory vnímaš za protichodné, na to máš právo. Ja fungujem absolútne inak ako ostatní muži a možno rovnako nesprávne. Veľa športujem, som aktívny v mnohých záujmových oblastiach, nemám kedy pozerať TV (dianie doma a vo svete sledujem na PC) a určite aj sexuálne zdatný. To, čo píšeš ty, sú konkrétne prípady mužov, ktorí sa chovajú doma tak ako si ich žena vychovala. Ak by sa takto správali pred manželstvom alebo na začiatku, tak by urobila kroky, aby sa to zmenilo. Je úplne jasné, muž a žena si majú navzájom pomáhať, podporovať sa vo svojom životnom spoločnom napredovaní a podľa možnosti vychádzať si v ústrety. Neviem, s čím konkrétne by si nesúhlasila so mnou, ale máš takú možnosť. Bola by si prekvapená, ako by sa ti so mnou príjemne žilo. Nechceš to skúsiť ?!
Odporúčame