Dôkazové artefakty tvoria síce neodmysliteľnú súčasť pochopenia fungovania sveta, ale nemusia byť obrazom skutočného jeho vývoja.
Dôkazové artefakty tvoria síce neodmysliteľnú súčasť pochopenia fungovania sveta, ale nemusia byť obrazom skutočného jeho vývoja.
Človek sa neubráni okamžitému podozreniu, ak pisateľ začne svoj príspevok slovami – „Doteraz sa veci mali nejako, ale v skutočnosti to bolo takto :“ – A nasleduje výpis „výsostne pravdivých a nepolemizovateľných informácií“, ktoré predsa jasne a jednoznačne dokazujú správnosť úsudku a poskytnutých vyjadrení. Pani Tvrdoňová je príkladným zástancom „historických právd“ a riešiteľom a „prekladateľom“ biblických odkazov do celistvého dejinného „skutočného“ obrazu. Študovaním histórie sa získava akýsi orientačno-informatívny prehľad o tom, ako svetové dejiny mohli vyzerať v čase ich zrodu. Ale, nikto dnes nemôže s plnou vážnosťou v hlase a zásadovou neomylnosťou v písme rozdúchavať jednoznačnosť a nevyvratiteľnosť dejinnej skutočnosti. Historická udalosť sa nedá dokázať, dodatočne rekognoskovať, namodelovať, tá jednoducho zostala pre akéhokoľvek dnešného pozemského tvora neobjasniteľná.
Od druhej svetovej vojny sme neboli od vojnového konfliktu tak blízko, ako sa situácia na Ukrajine každým dňom zhoršuje, dramatizuje. Aj napriek tomu, že zatiaľ je ohniskom sváru vzdialenejší polostrov Krym, patriaci ešte stále nášmu bezprostrednému východnému susedovi. Situácia sa komplikuje víkendovým referendom, vyhláseným na túto nedeľu tamojším parlamentom, ktorým obyvatelia Krymu naznačia (možno aj neoficiálne rozhodnú) o príslušnosti Krymu Ukrajine alebo Rusku. K stabilite v našom regióne nepridáva ani NATO, svojou dislokáciou vzdušných zbraní na území Poľska a Rumunska ako aj pozemného vojska. Ak vojnový konflikt vznikol v Sýrii, Kuvajte, Iraku, Egypte, vždy to bolo dosť ďaleko na to, aby sme sa s tým serióznejšie a s istými obavami zaoberali. Dnes stojíme na hranici vojnovej línie a sme v priamom dotyku s nebezpečenstvom, ktoré nám bezprostredne hrozí. Len treba dúfať, že problém Ukrajina bude riešený politicky s chladnými hlavami a bez nutnosti použitia smrtonosných zbraní.
Ono, človek nikdy nevie, čo sa môže na svahu prihodiť. Ja som bol tento víkend lyžovať v Rakúsku a poistil som sa na tri dni a zaplatil som len 4 €. Dosť málo na to, akú veľkú sumu by som zaplatil, keby sa skutočne čosi prihodilo. Lyžoval som v St. Corone am Wechsel a tam sú lyžiarske zjazdovky pomerne dosť úzke. Pokiaľ si to človek viac pustí a pred ním pod neprehľadným kopcom komótne zjazduje pohodár, nešťastie je ľahko na svete.
Nie všetky maďarsky hovoriace obce, najmä bližšie k Nitre a k Zvolenu by mali záujem participovať na takto delenom území Slovenska.
Ak by s týmto novým delením Slovenska prišiel niekto iný a nie Most-Híd, tak by to možno aj bolo k nahliadnutiu. Len aby to nebola nejaká príprava k územnému záujmovému usporiadaniu juhu k uvažovanej postupnej autonómii. Je pekné povedať Nitrianska, Zvolenská a Komárňanská župa, ale odkiaľ pokiaľ. Strana Most-Híd prichádza s návrhom v čase, kedy je potrebné začať dôrazne oslovovať a mobilizovať vlastných voličov hlásiacich sa k maďarským koreňom. Myšlienka zužovania štátneho aparátu v takom malom štáte, akým Slovensko nepochybne je, zostáva nevypovedaná, neriešená a odsúvaná. Tak ako je zbytočné mať v parlamente 150 poslancov, tak je pridrahé vydržiavať štátny sektor, ktorý by mohol byť nahraditeľný adekvátnym účelným územným delením. To už by som chcel vidieť, na akom územnom princípe dajme tomu Komárňanská župa by stanovila hranice župy a ktoré obce by do nej spadali.
Božstva je charakteristická pre ortodoxných veriacich a je dostatočne presvedčivá a silná k tomu, aby s týmto nádejným životným impulzom žili a existovali.
Existencia Biblie nie je nevyhnutnou podmienkou k viere stvoriteľa. Je to len akási psychologická a duševná podpora k existencii Ježiša, ak samozrejme človek verí „svätému písmu“ obsiahnutom v knihe kníh. Je to metodika života veriacemu, návod na dôstojný prežitok pozemského života a nádeji na nekonečný posmrtný život v nebeskom raji. Viera v existenciu stvoriteľa nie je teda podmienená existenciou Biblie. Dokonca by som povedal, že u pragmatickejších veriacich spôsobuje religiózny kolaps, disharmóniu rozumu a duše. Viera v Boha je ťažítkom duše, nie rozumu. Povrchnosť alebo hĺbka viery je výsledkom pocitu prítomnosti stvoriteľa a Jeho existenčnej evidentnej preukázanosti. Niekomu stačí vidina, inému konkrétny čin, prisudzovaný božstvu na základe povrchnosti získaných vedomostí o chovaní sveta a tým „jasných, rukolapných“ osobných zásahov do nášho vedomia. Istota viery v existenciu
Každý násilne evokovaný čin je prejavom zúfalstva človeka, skupiny ľudí, ktorá ho použila na zviditeľnenie seba samého ako aj problému, spôsobujúceho traumu iniciátora i nezúčastnene postihnutých. A je úplne jedno, či je to vražda kvôli pomste alebo teroristický čin. Ide skôr o dosah a rozsah utrpenia na strane nevinného, ak bol použitý ako osoba prítomná na správnom mieste v nesprávnom čase. V každom prípade trauma na oboch stranách je zjavná, aj keď absolútne protichodná, odlišná a neporovnateľne zásadová. Iste, zaťahovať do svojho problému nevinného človeka je podlé, bezprecedentné, ale pre zviditeľnenie problému účinné. Vidina „pravdy a presvedčenia“ sú dokonalými manipulátormi myšlienky, od ktorej k činu už je len drobný krôčik. Bojovať proti terorizmu je ako bojovať proti chudobe. Pokiaľ bude existovať nerovnováha v sociálnej oblasti, chudobu neodstránime. Tak ako neodstránime terorizmus, lebo sme ľudia, zjednodušene povedané, s rôznorodými názorovými prúdmi.
Efekt posmrtného života zostáva jedinou „praktickou“ vernostnou hodnotou, ktorú je potrebné v kruhoch veriacich živiť a nádejať.
Opäť a raz „dôvodová správa“ ako vytrhnúť veľrybe stoličku !!! Pani Tvrdoňová, ako ortodoxná veriaca, nie je dôveryhodnou osobou k skúmaniu dávnej minulosti a na takej detailnej úrovni, o akú sa neustále snaží byť dostatočne zaujímavá. Je zaujímavé, že v inkriminovanej dobe sa Ježiš zjavoval pospolitému ľudu oveľa častejšie ako je tomu dnes (ak vôbec sa zjavuje). Dnešná technicky pokročilá doba, vyššia úroveň poznania sveta, znížená hladina náboženskej viery vplýva i na predstavivosť a odolnosť voči tendenčným vplyvom, príliš abstrahovať, zavádzať, násilne usmerňovať poznanie a kvalitu získaných poznatkov o dnešnom dianí, prejavov a uniformity vesmíru. Otázka, čo skutočne stálo za premenou apoštola Pavla zaujíma len úzky vyprofilovaný okruh ortodoxných veriacich, žijúcich vo svete Ježišových biblických odkazov a hádaniek. Svet sa chová tak, ako keby nebol božskou rukou kontrolovaný, nebodaj riadený.
Spôsob vedenia debaty moderátorov s kandidátmi na prezidenta bol vždy kontroverzný, agresívny a hľadajúci skôr negatíva ako pozitíva v každom uchádzačovi o hlavu štátu. Ako keby neexistovala prirodzená ústretovosť, ale skôr nutnosť proti niekomu bojovať, dokazovať svoju veľkosť, či už moderátorskú alebo prezidentskú. Mezenská podľahla naivnému dôrazu moderátora na parlamentný incident, ktorý mohla veľkolepo využiť vo svoj prospech, ak by bola rečnícky hbitá a myšlienkovo pohotová. Je absolútna hlúposť od moderátora, aby sa snažil každého kandidáta na prezidenta očierniť, ukázať ho v tom najhoršom svetle a potom víťazoslávne prehlásiť : TAK A TREAZ, VOĽTE TOHO SPRÁVNEHO !!! Ak by som ja, TV, novinári chceli na každého kandidáta čosi nájsť, nebol by problém, zájsť k ich susedom, spolupracovníkom, neprajníkom a bolo by okamžite po každom kandidátovi. A to speje k tomu, že opäť budeme voliť najmenšie zlo, teda človeka s najmenej pošramotenou minulosťou a nie za jeho zásluhy !!!
Toto je fazóna kresťanského neortodoxného prístupu k hľadaniu príčiny sporu. Majte na pamäti, Bezák je vždy a bude nevinný, musí stáť za tým vždy čosi iné. Iste, je tu aj Mikloškova možnosť nesprávneho pochopenia, dodania informácií, skreslenia existujúcej pravdy a tým pádom aj nekorektný a klamlivý verdikt pápeža v Bezákov neprospech. Mikloško tým kresťansky galantne a maximálne citlivo obišiel možnosť pochybenia pápeža, ale skôr navodenia atmosféry poskytnutia nesprávnych údajov, informácií, samozrejme rozhodujúcich pri tvorbe osobného pápežového verdiktu. Mikloško tým chcel jemne naznačiť pápežov exces nesprávneho pochopenie správy z apoštolskej vizitácie. Ani Vatikán a konkrétne jeho pápežská hlava sa nemusí vyhnúť balastu, „zvláštnym rozhodnutiam“.
A predstav si, že sa objavia nezvratné dôkazy o tom, že Boh existuje alebo sa dokonca zjaví „svetu“. Že jednoznačne dá pocítiť svoju veľkosť a silu tak, že Jeho Božská ruka zreteľne a nezvratne potvrdí Jeho prítomnosť. Čo myslíš, čo sa bude diať na tejto planéte potom ? Dôkaz o Jeho neexistencii bude vždy len v rovine dohád, konšpiračných teórií a úsudkov. Jeho neexistenciu nemožno totiž bezpochybovačne vylúčiť, ale Jeho existenciu, tým že sa objaví, jednoznačne a bezprecedentne potvrdiť (očakávanie Jeho zjavenia veriacimi). Ide skôr o chápanie Jeho prítomnosti v tomto reálnom čase, prípadne v budúcnosti, ak sa rozhodne zasiahnuť. A tomu buď treba veriť alebo sa postaviť na zadné a odmietať teóriu Jeho aktuálnej alebo budúcej prítomnosti, lebo sa to zatiaľ javí tak, že nezasahuje do vývoja vesmíru, lebo zatiaľ vesmír, tak ako ho vedecky poznáme, sa rozpína gradualisticky, punktualisticky, neutrálne alebo synteticky..
Darwin vo svojich prácach sa len okrajovo dotkol Božskej entity, ale vôbec ju neriešil. Jeho teória môže byť platná aj v stave Božského zásahu do evolúcie, lebo sa mohla aj na základe Jeho prispenia rozvíjať Lamarckovsky alebo Darwinisticky.
Táraniny na oboch stranách „barikád“, teda na teistickej ako aj ateistickej budú živé dovtedy, pokiaľ bude žiť neobjasnená otázka vzniku sveta. Predsa, Veľký tresk môže byť dobrá východisková pozícia pre pochopenie vzniku sveta, ale aj ten musel ktosi zorganizovať, aktivovať, vyvolať. Iná pochybnosť je v následnej tvorbe živočíšstva vo vesmíre, či fenomén stvoriteľa pokračoval vo svojom „budovaní vesmírneho priestoru“ alebo vesmír „dostal do vienka“ od neho programový modul (možno náhodný alebo prirodzený výber – Darwinove evolučné druhy teórií). Tým sa jasne črtajú dve možné línie, absolútne nezávislé na sebe. Stvoriteľa nie je možné z procesu vzniku vesmíru vyňať, pokiaľ nepoznáme, nie je nám známe akým spôsobom, kto dal impulz k spusteniu procesu Veľkého tresku a prečo.
Nech sa nehnevajú, jeden aj druhý, teda Vůjtek aj Sýkora, ale keď boli schopní intervenovať do poslednej chvíle účasť Višňovského, prečo sami neiniciovali telefonický kontakt Šatana s Chárom. Najmä teda generálny manažér Sýkora mal byť ten, ktorý by sa snažil ich vzájomne sa „udobriť“. Lenže, Šatana odpísali aj pre jeho slabšie výkony, dajme tomu do toho dátumu objektívne, ale keď Gáborík a Višňovský neboli mužstvu k dispozícii a Šatan dokladoval svoju zvyšujúcu sa výkonnosť v KHL, bol by dobrý aj on. Na druhej strane je pravda, ak by sme dosiahli pozitívny výsledok na olympiáde, po Šatanovi by neštekol ani pes a jeho pádna neprítomnosť v mužstve by sa len tým potvrdila. Takto Šatan boduje, lebo sme dopadli tak ako sme dopadli. A Vůjtek z toho hokejového minima nemohol uhrať viac ako s mužstvom uhral. A nadchádzajúce MS budú úplne o niečom inom, nebudeme mať veľké očakávania a teda môžeme len milo prekvapiť.
Mužstvo od prvého momentu nepôsobilo kompaktným dojmom. Už, keď sa dávalo dohromady a nastal „problém Šatan“, pôsobil Vůjtek aj so svojim realizačným tímom až príliš spokojne, aj napriek tomu, že rátali so zranenými hráčmi s malou (Višňovský) alebo žiadnou (Gáborík) hokejovou praxou pred olympiádou. Hra Slovincov, Lotyšov, Švajčiarov, o ostatných špičkových celkoch ani nehovoriac, mala svoju výbušnosť a tvár. Schopnosť presadiť sa aj proti najsilnejším. Dnes vieme ako to celé dopadlo. S Rusmi sme uhrali síce priaznivý výsledok, ale tí boli ešte väčším sklamaním turnaja ako my. My sme už krajinou, ktorá na veľkých turnajoch môže už len prekvapiť alebo sklamať. Nedokážeme držať dobré výsledky na určitej výške, lebo nemáme na to hokejový potenciál. Sme malá krajina s veľkými očakávaniami. Navyše, nevieme využiť a nadviazať na tie úspechy, ktoré sme dosiahli na vrcholných svetových podujatiach. Potom sa nečudujme, že sme hokejovo tam, kde sa práve ocitáme.
Ukrajina v otázke zmeny spoločenského zriadenia, orientácie z východu na západ je nejednotná alebo skôr vo väčšom rozsahu neriešiaca svoje terajšie politické postavenie. Predsa, desaťtisíc barikádnikov nemôže byť radikálnym a jednoznačným „poverením“ pre zmenu ukrajinskej politiky. Jediný Kyjev, už teraz aj opozícia pochopila, že je potrebné zaktivizovať celú krajinu do odhodlania zbaviť funkcie Janukovyča, teda už aj Ľvov, sa pripája zatiaľ k zúfalým pokusom o zvrhnutie prezidenta. Ukrajinský ľud nie je dostatočne presvedčený o tom, že by zmena odklonu od Putina mala a mohla byť prínosom. Skutočne to vyzerá tak, že ktosi zo západu sa snaží o pokračujúce sťahovanie ruských satelitov k západnému spôsobu kapitalistického života. Už trom severozápadným sa to podarilo. Na rade je Ukrajina a Bielorusko. Proces ukrajinskej premeny sa zatiaľ zdá byť príliš krvavý a pritom zatiaľ všeľudovo občiansky nevýrazný.
Pokiaľ si Amerika dovolí odpočúvať politické špičky svojich spojencov, sme druhá krajina, ktorá má záujem o sledovanie a vôbec dianie v priestoroch tzv. rozdeľovni úloh a v šatni motorizovanej jednotky. Je zrejmé, že to bola aktivita buď z vyšších policajtských kruhov alebo niekoho z vonku, aby mal prehľad nad činnosťou a pohybom motorizovanej jednotky určeným poradou. V tom prípade by sa jednalo o veľmi sofistikovane premyslený ťah jednotlivca alebo skôr organizovanej skupinky ľudí, ktorá potrebovala pre svoje nekalé úmysly mať prehľad o pohybe a organizačných pokynov veliteľov pre motorizované jednotky. A že odkiaľ Funrádio vie, kde sa motorizované výjazdové policajné hliadky nachádzajú a kde kontroľujú vodičov. Je to zaujímavý výskyt kamier na mieste, kde by to človek najmenej očakával. Momentálne v maximálnom očakávaní verejnosti bude meno autora „nápadu“ a dôvod.
Odporúčame