Budovanie komunizmu bolo pre mnohých jeho „primárnych súdruhov“ len akousi zámienkou prežitia vlastnej existencie. Kto je presvedčený veriť v niečo, čo je denne predkladané ako samozrejmý a nemenný fakt, je veľmi zložité ho v tom pretvoriť, zmeniť. Mnohým súdruhom sa to podarilo zo dňa na deň. Ani taký Fico neplače za zriadením, ktoré sám považoval v dobe normalizácie a budovania „lepšieho sveta“ za čosi ľudstvu osožné a prinášajúce blaho a rozkvet spoločnosti. Je len škoda, že nebolo možné sa s ľuďmi „z iného sveta“ vysporiadať tak, aby nemali možnosť zasahovať do diania tohto terajšieho. To by tu mnoho ľudí po roku 1989 asi veľa nezostalo. No hold, treba brať veci tak, ako prichádzajú a čudovať sa tak Feldekovcom ako aj im podobným, že vôbec sa ukazujú na verejnosti a dokážu aj dnes presadzovať svoje „bohumilé“ názory.


