Bez pekla by sa väčšina náboženstiev okamžite rozsypala. Zo zápalistých reči niektorých cirkevných kazateľov vieme, že nič neposkytuje väčšiu radosť než predstava o ich nepriateľov, ako sa smažia v pekle. Oni sa bez Satana nezaobídu. Satan im umožňuje, aby svoj kšeft držali nad vodou.
Z Biblie sa dozvedáme, že zdrojom zla sa stalo až slobodné rozhodovanie ľudí, i keď vedie k lepšiemu životu je cestou do pekla. Vina je teda na človeku, to on stvoril zlo.
Človek ak sa postaví na vlastne nohy, volí peklo ako trest za rebéliu voči Bohu, čím sa odvracia od toho, čo je pre neho najlepšie, to jest byť otrokom, pretože pre to bol stvorený.
V Kristovom mravnom profile (i keď ho pasujú za lásku samu) je jeden veľmi závažný nedostatok – skutočnosť, že veril v peklo. Žiadny človek, ani Boh, ktorý je naozaj hlboko mierumilovný nemôže veriť vo večný trest. V tejto jeho pomstivej vlastnosti vyplynulo, že neznášal ľudí, ktorí nechceli počúvať jeho táraniny o tom, že sa rovná Bohu.
