Viera v Boha pomáha mnohým ľudom v núdzi ako nájsť oporu, keď žiadnu inú oporu nenachádzajú. Máme chápať vieru v Boha ako súčasť nášho života a rešpektovať ľudí nech si sami vyriešia čo cítia.
Tieto vety vypadajú rozumne, ale o akú oporu Boha, o aký rešpekt voči veriacemu tu ide?
V tejto súvislosti je známa necitlivá reakcia ateistu Richarda Dawkinsa, ktorý odbil príspevok do diskusie jedného pána, ktorý chcel aby mu vysvetlil fakt, že z hroznej udalosti kedy mu zomrel niekto blízky sa dostal len tak, že sa utiekal k Bohu a preto si nemyslí, že Boh je „nepotrebný“. Tento diskutujúci si vôbec neuvedomil, že modlením k Bohu rieši len vlastne problémy, svoju ustráchanosť a roztrasenosť aby nedopadol rovnako ako jeho blízky a preto nevinní toho, kto pripustil smrť jemu blízkeho, ale ho ešte velebí, čím vlastne schvaľuje zlo, ktoré bolo na ňom spáchané. Títo ľudia sa chovajú tak akoby nič iné nemohli ani robiť. Ale človek by mal vlastným sebavedomým odmietať vzdať sa bez boja.
