Aj Boh by si ho obstaral, pre lepšiu komunikáciu s veriacimi, len škoda, že neexistuje
Aj Boh by si ho obstaral, pre lepšiu komunikáciu s veriacimi, len škoda, že neexistuje
Predchádzajúcom článku si hodnotil použitie rozumu nešťastím pre človeka a dával si prednosť citom, teraz nabádaš na sebapoznanie, aby si nebol podriadení svojim pudom a aktivoval potenciál vyššej pravdy, t.j. aby si si pravdu prispôsobil uhlu pohľadu veriaceho človeka.
Šermuješ tu slovami ako sa ti hodí, len aby si dokázal nedokázateľné. Človek nebol stvorený a preto jeho rozhodnutia vychádzajú z jeho vlastných a zdedených skúsenosti a nie sú nijak poplatné nejakým rozprávkovým bytostiam, ktoré ovplyvňujú náš život. Zbaviť sa strachu, znamená zbaviť týchto myšlienok a konať pre dobro sebe, svojej rodiny, svojej spoločnosti.
Ako viete, že neviditeľný, neznamená i neexistujúci? Neviditeľný plyn možno detekovať, ale neviditeľné rozprávkové bytosti nemožno detekovať, nakoľko existujú len v hlavách otrokov viery.
Čo je inšpirujúce a nadčasové vo vete "ľudia sú ako zelená tráva, tráva uschla, kvet zvädol, ale slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas (večne)"? Keď pravda je, že ľudia síce zomierajú, ale rodia sa ďalší, za to slová Bohov zanikajú na slovách iných Bohov.
Pred r. 900 pr.n.l. židia uznávali viac bohov, zničením Jeruzalema Egypťanmi sa sústredili na jedného. Úplná premena na jedného došlo až po druhom zničení Jeruzalema Babylončanmi. S vysvetlením prišiel prorok Izaiáš jeden z hlavných predstaviteľov Starého zákona a to tak, že Jahveho povýšil za Boha nad všetkých bohov sveta a to, že Jeruzalem bol porazení inovercami vysvetlil tak, že Jahve prikázal bohu Babylončanov, aby potrestali Židov, preto že sa odkláňajú od pravej viery.
To, že neskôr permanentne Asýrčania novo Babylončania prepadali izraelské mestá – to asi vždy súviselo z úpadkom viery židov. Je zaujímavé, že Hitlera už židia nepokladajú za bič boží, ktorí ich trestá za odklon od viery, ale ako obyčajného zločinca.
Tieto úvahy majú jednu chybu, že sa tu miešajú jablká s hruškami. Najprv treba oddeliť vplyv ideológie od svojho názoru. Sekulárna spoločnosť ak chce zachovať slobodu rozhodovania a zároveň chrániť občanov pred nespravodlivosťou musí jasne oddeliť chovanie podľa zákona od osobnej morálky. Proste zákon má vyšetrovať napríklad krádež, či inú násilnú činnosť voči spoločnosti, či jednotlivcovi, ale nie morálku posudzovanú určitou ideológiou. Kapitalizmus nie je ideológia, ale boj o prežitie, tak ako evolúcia, ktorá už státisíce rokov sa nemaznala s ľuďmi.
Ideológie sa snažia vývoj usmerňovať „správnym“ smerom. Napr. kresťanská téza „Miluj blížneho svojho“ , komunistická téza „Všetka moc ľudu“, ale i liberálna téza „Každý jednotlivec má právo žiť, ako chce“ sú ich presvedčivé pravidla pre riadenie našej spoločnosti. Ak však im pripíšeme absolútnu platnosť a nepripustíme výnimky, budú tieto ideológie škodiť tak jednotlivcovi, ako aj spoločnosti o čom sme už neraz presvedčili z histórie.
Štát sa musí zbaviť všetkých úloh, ktoré by sa lepšie uplatnili v rámci obce, alebo pomocou súkromného sektoru. Keďže tieto úlohy ovplyvňuje ponuka a dopyt ako prejav potrieb spoločnosti, skĺzli sme do trhovej spoločnosti – ktorú treba zo strany štátu regulovať a kontrolovať. A tu je hlavná úloha demokratického štátu, t.j. určovať hranice trhu, podporovať rozvoj rodiny, čím stanovovať právny štát a to zabezpečovaním kontroly naplňovania ústavných zákonov, či špeciálnych zákonov prijatých parlamentom, ktoré je potrebné permanentne preverovať verejnou rozpravou a kontrolou.
Avšak ponúkajú nám slobodu v stredovekom chápaní privilégií. Nerozumejú tomu, že pre chudobného človeka je sloboda pohybu takmer bezcenná, nerozumejú ani tomu, že ľudia, ktorí vyšli počas Nežnej revolúcie na námestia, nelegitimizovali súčasný režim, neodsúhlasili vstup do NATO, nevrátili médiám slobodu preto aby stala zbraň moci proti verejnosti, ale iba odmietli ten minulý režim.
"Obyvateľstvo našej planéty sa riadi rozumom a racionalitou, kladúc ich nad cit a tým pádom nad mravnosť a morálku" a to prečo? Ten čo používa rozum vie, že zákony morálky sa vytvárajú pre bezpečnosť a zdravie človeka a nie pre podvodných hovorcov Boha.
Spojenie so Stvoriteľom možno podľa autora len pomocou primitívnych inštinktov. Načo potom Stvoriteľ dal človeku rozum, asi na okrasu, keď si Stvoriteľ vôbec neváži a práve naopak ho zatracuje.
Načo nám je taký Stvoriteľ, ktorého poznám len vtedy, keď odstavím rozum, keď si môžem predstavovať hocijaké neskutočné veci, pretože to nekontrolujem rozumom.
"Stvoriteľ samotný ako taký zostane pre nás vždy absolútne nedostižný" - takže neexistuje, len predstavy o tom, že na mňa hovorí a to len v stave blúznenia.
Kolumbus po svojej tretej ceste do Nového sveta povedal: ´Zdá sa, že táto krajina je pozemským rajom´!
Tu Kolumbus nemyslel prírodu krajiny, ale ľudí - no čo z nich Ježišovi otroci urobili?
Tak mimozemský život je málo pravdepodobný, avšak život v pekle, či v nebi je vysoko pravdepodobný. Odkiaľ berieš túto istotu, keď pravdepodobnosť výskytu týchto náboženských symbolov je absolútna nula.
Existencia týchto vymyslených inštitúcií spočíva na porušovaní prírodných zákonov, na čarodejníctve čomu už neveria ani deti.
To, čo tu predkladáš nie je odpoveď, ale tvoje mystické videnia. Človek nemá hľadať odpoveď, ale pravdu, ktorá je podporená dôkazmi, ktoré sa dajú overiť. Aké dôkazy predkladáš ohľadne démonov - ukážky z hollywoodských filmov?
Cieľom tejto poetickej myšlienky je zblbnúť ľudí na večné časy.
Aké máte dôkazy o tom čo tvrdíte. Žiadne - len citáty z rozprávkovej knižky, ktorú ste si sami napísali.
Ide o zrejmý podvod, pretože vaše tvrdenia s realitou nemá nič spoločné.
Veriť môžete v čokoľvek, ale pokiaľ fakty nepotvrdzujú vaše vízie, tak ide prinajlepšom o bezduché táranie, ktoré vám v skutočnosti nenaplní vaše túžby a ani nijak neobohatí, len vás privedie do závislosti, ktorej sa už nikdy nezbavíte.
Túto rozprávka je možné vystopovať v celom svete i v Čine či Indie, len s určitými zmenami. Rôzne varianty sa rozprávajú v Afrike, v Japonsku v Čine, či Indie. V Číne je namiesto vlka je tiger a v Indie sa vlk maskuje za kozu.
To už Konfucius povedal 500 rokov pred napísaním evanjelia Matúša.
Ale taká rozprávka o červenej Karkulke bola publikovaná i tam, kde sa Biblia nedostala, takže je unikátnejšia, jedinečnejšia a inšpiratívnejšia ako všetky sväte knihy.
Doba temna bola, keď mala kresťanská cirkev absolútnu moc, doba temna označuje obdobie ekonomického a kultúrneho úpadku v Európe, hladomoru, neliečených chorôb a neustálych vojen.
Akosi páni zabúdate, že "božie kráľovstvo" tu už bolo (6. až 9 stor.) - inak sa tomuto obdobiu hovorilo doba temna. Prečítajte si o tom niečo, aby ste tu netárali tie nezmysly.
Ľudia i zvieratá nemajú v sebe túžbu večne žiť, ale prežiť. V koncentračných táboroch smrti nikoho nenapadlo ísť v ústrety smrti, práve naopak, snažili sa za každú cenu zachovať si život a byť ešte niekomu užitočný. Večný život vymyslelo náboženstvo. „Boh nás totiž nestvoril pre tieto krehké a pominuteľné dobrá, ale pre dobrá nebeské a večné: a zem nám dal ako miesto vyhnanstva, nie ako vlasť..“ píše pápež Lev XIII.
Keďže viera v Boha sleduje urobiť z človeka na Zemi otroka, urobili najvyššou hodnotou život v záhrobí - „pravého sveta“, hlavne preto, aby sa znehodnotil i jediný svet, ktorý existuje – aby v pozemskej skutočnosti nenechal žiaden cieľ, nijaký dôvod, len úlohu slúžiť Bohu a tak spasiť svoju dušu pre veľkolepý raj po smrti, kde nebude zodpovednosť, kde už nebudú túžby. To to je stav blaženosti? Možno pre hlupákov, ale nie pre človeka, ktorý si váži život.
Pýtam sa, môže existovať nejaký život bez fyzického tela, ktorého senzory a údy robia život životom?
Pravdou je, že pri vedeckom vysvetlení sveta vznikajú vždy nejaké medzery, čo otvára ale nové obzory, ktoré nie sú fatamorgány, čo sa rozplynú, keď k ním dorazíme, ale etapy, pre nové a ešte lákavejšie ciele. Toto je zmysel života – slobodne tvoriť a pretvárať spoločnosť v prospech žijúcich ľudí.
Teologické vysvetlenie je v podstate uzavreté, ale to neznamená, že je i správne, nakoľko v podstate nič neprináša, čo by sa dalo využiť v prospech človeka – prináša len psychickú útechu, ktorú spoločnosť pre svoj rozvoj nepotrebuje - potrebujú ju len tí, ktorý už prestali byť zvedavý. Ako príklad by som uviedol vývoj v Číne. Pokiaľ čínska vrchnosť sa riadila „konfucionizmom“ to jest skôr svetskou filozofiou zásluhovosti – Čína napredovala a bola voči iným krajinám vtedajšieho sveta ďaleko vpredu. No akonáhle sa dostali k moci budhisti, Čína začala upadať, dokonca i svoje lode si dali spáliť, len aby uspali svoju zvedavosť a dosiahli vnútornú spokojnosť – čo sa im neskôr vypomstilo.
Tento žalospev nič nerieši. Podľa toho ako píšeš, kde hľadáš riešenie, myslím si, že by si nebol lepší a myslel hlavne len na seba.
Odporúčame