Základným princípom duchovnosti nie je láska k človeku, ale vymyslenému Bohu, teda k vyvoleným, ktorí svojou sebeckosťou dokázali vyžmýkať z ľudí i to posledné, bez toho aby starali o ich blaho. Každý ateista cíti s prírodou, čo sa nedá povedať o náboženskej duchovnosti, ktorá nie je na pomoc človeku, či prírode, ale táranie o pokore k vyvoleným. Preto technický rozvoj nechápu ako pomoc človeku, ale ako ho využívať len vo svoj prospech i na úkor prírody.
Oni majú na to právo: Pretože jediné právo, ktoré Boh dal služobníkom Boha je uvedené hneď v prvej knihe Biblie Gn 1, 28: Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“. Potom sú už len povinnosti pre veriacich a pre vyvolených zostáva duchovné premieľanie ako ďakovať Bohu. Takéto úlohy si mohli vymyslieť len podvodníci, aby z ľudí žili a to tak, že z nich urobili nielen sluhov, ale i hlupákov a "potrimiskárov".


