To, že niekto chce politický prevrat ešte neznamená, že ho aj dosiahne. Ľudia evidentne sami ten prevrat chceli tiež, veď motiváciu ľudí na uliciach v Novembri 1989 predsa nemôžem odbiť manipuláciou davu, sama si v tej dobe predsa žila, vieš, ako ľudia uvažovali, to nebolo len o Šmídovi či o plnom bruchu.
Okrem toho predsa ani ÚV KSSZ nebol jednoliaty orgán, bolo v ňom niekoľko prúdov a ak sa v polke 80tych rokov presadil reformný prúd na úkor konzervatívnych brežnevovcov, tak to predsa nebolo o snahe nakradnúť si, práve naopak, reformisti okolo Gorbačova argumentačne na príkladoch zo života dokazovali, že brežnevovský prístup dvíha v ZSSR vlnu kriminality, šedej zóny podnikania, rozkrádania štátu a čierneho trhu. Práve kvôli týmto negatívam v spoločnosti Gorbačov spustil reformy a brežnevovci proste nemali čím kontrovať, keďže v rámci glasnosti dochádzalo k doloženej kritike dejov z éry Brežneva. Spamätali sa až neskôr, keď sa pokúsili o štátny prevrat v roku 1991.
