Záver príspevku musím vysvetliť, resp.skorigovať (vyznieva veľmi nepriaznivo),
lebo ide o nadsádzku (zveličenie) -o istý pohľad na politikov (a nielen na politikov, ale na ľudí na dôležitých postoch vôbec), ktorí musia dbať na úroveň verej. vystupovania a pestovať si aj sebaúctu, lebo nevhodne vyslovené slová už nemožno vziať späť.
Samozrejme, že neplatí o všetkých politikoch konštatovanie o ich vzťahu k beletrii (o neochote či neschopnosti čítať krásnu literatúru,ktorá skutočne prispieva k dobrému poznaniu slovnej zásoby slovenčiny,učí empatii,učí súcitu,schopnosti,ochote načúvať iným,porozumieť iným,cvičí v ochote nesústreďovať sa len na seba).
No je tu nepopierateľný fakt,ktorý ostáva v pamäti ľudí a aj v archívoch médií, že reč ľudí v dôležitých verejných funkciách u nás v posledných rokoch mimoriadne upadla,aj "zvulgárnela".
Najmä politici by si mohli osvojiť zvyk pýtať sa aspoň svojich najbližších - rodiny, priateľov - kde robia chyby na verejnosti, v čom by sa mali vylepšiť.
