Manuálne pracujúci, ľudia za výrobnými pásmi, sú skutočne predčasne fyzicky opotrebovaní a nemôžu sa v úvahách o stanovení pevnej hranice do dôchodku dostávať na rovnakú úroveň s tzv.duševne pracujúcimi, s ľuďmi v kanceláriách, v rôznych inštitúciách, aj keď aj tam je zdravie ohrozované predovšetkým náporom na psychiku. O tejto problematike by mali politici diskutovať s odborníkmi na posúdenie následkov rôznych druhov povolaní na psychické a fyzické zdravie. Je vo všeobecnosti známe, že napríklad rôzni vedci, umelci, odborníci v oblasti vzdelávania, dosahujú najvyššie výkony v druhej dekáde veku. Mnohí vynikajúci odborníci sa neponáhľajú s odchodom do dôchodku, problematike svojho odboru ochotne venujú čas aj bez obmedzenia pracovnou dobou, venujú jej, takrečeno, všetky svoje sily a pracujú s radosťou - kým im to zdravie dovoľuje - aj vo vysokom veku. No to skutočne neplatí o mnohých povolaniach.


