Príspevky používateľa

• Podnikateľovi Fiľovi schválili čestný doktorát
  

  Čestné doktoráty je vhodné udeľovať za prínos v oblasti poznania, prehlbovania tolerancie vo vzťahoch medzi národmi, krajinami, ktoré boli dlhodobo v nepriateľstve, napríklad istí politici dostávali čestné doktoráty za medzinárodne uznávanú činnosť, ktorou menili vzťahy medzi krajinami Východu a Západu po období studenej vojny, za prínos v prehlbovaní všestrannej spolupráce krajín a podobne.

  Príkladnú charitatívnu činnosť jednotlivca by mala vzdelávacia inštitúcia odmeňovať nejakou medailou, plaketou, nie čestným doktorátom. (Je pán Fiľo na úrovni Merkelovej?!)

  zamata
  28.11.2017
  20:29
• Dankov prejav v Rusku bol korektný a taktický, tvrdí poslanec Marček
  

  Pokračujem, diskutér "mravecprvý":

  Vo vyratúvaní rôznych podôb zla vo vzťahoch medzi Slovanmi , známych z histórie, by sme mohli pokračovať. Napríklad aj udalosťami po vzniku Slovenského vojnového štátu, keď Slovania vyháňali z územia Slovenska Slovanov.

  Vieme, že v medzivojnovom období, a to hneď po vzniku spoločného štátu Československo, prichádzala do rôznych končín nášho územia, aj do tých najzaostalejších, inteligencia z Čiech vypomáhať Slovensku vo vzdelávaní vôbec, no najmä vo vzdelávaní domácej inteligencie. Nemali sme na našom území vysoké školy (UK vznikla v r. 1919), aj celková vzdelanostná úroveń obyvateľstva bola nízka. Ako sa Čechom za to Slovensko po roku 1939 odvďačilo?! Vyháňalo ich z krajiny za vyvolávania odpudzujúceho hesla "Cigán, Žid a banda česká nech sa berú zo Slovenska!" (Hanba za to by v nás mala pretrvávať do dnešných dní a rovnako tak odhodlanie nikdy niečo také nezopakovať.)

  zamata
  28.11.2017
  13:16
• Dankov prejav v Rusku bol korektný a taktický, tvrdí poslanec Marček
  

  Môj prípsevok nie je chválou na niektorý zo slovanských národov, ale upozornením na to, že politické, mocenské pohnútky boli neraz motiváciou na nepriateľské vzťahy aj medzi Slovanmi. Pán Danko a pán Marček majú zo školských čias zafixovanú myšlienku slovanskej vzájomnosti ako pozitívneho prvku etapy národného obrodenia u nás. Vedomie príslušnosti k silnému ruskému národu, ktorého si nepodriadila žiadna cudzia mocnosť, bola veľkou posilou v čase emancipačných snáh slovanských národov v 19. storočí.Spomeňme napríklad na známy verš z diela Jána Kollára Slavy dcera (r. 1832) "k velikému přichyl tomu tam se dubisku"(vo význame - primkni sa k silnému Rusku). Ale aj v prvej tretine 19. storočia zvádzali Slovania medzi sebou mocenské zápasy. V pamäti mi utkvela informácia slovenčinára z hodín literatúry

  o Samovi Chalupkovi, toriž o tom, že v r. 1830, keď vypuklo poľsko-ruské povstanie, prihlásil sa doň ako dobrovoľník a bol aj ranený, no zaujal ma aj prívlastok o boji - "bratovražedný".

  zamata
  28.11.2017
  12:50
• Dankov prejav v Rusku bol korektný a taktický, tvrdí poslanec Marček
  

  Jedna vec je prijať pozvanie ruskej Štátnej dumy a vystúpiť pred jej poslancami, druhá zvádnuť reč natoľko diplomaticky, aby nevyvolávala nejaké negatívne reakcie alebo už len rozpaky.

  História i súčasnosť vzťahov slovanských národov, bohužiaľ, neposkytuje dôvod na chválu slovanskej vzájomnosti. Boli a sú tu isté pozitívne skúsenosti, ale aj veľmi negatívne, temné. Či poslanec Marček nič nevie o dlhodobo nepriateľských poľsko-ruských vzťahoch? Nevie o sovietskej invázii do Poľska 17. 9.1939 bez formálneho vyhlásenia vojny?Len niekoľko dní po tom, čo Nemecko zaútočilo 1.septembra 1939 na Poľsko zo západu, Sov. zväz naň zaútočil z východu a už začiatkom októbra 1939 boli územia Poľska rozdelené medzi Nemecko a Sovietsky zväz.

  Rusi síce boli v jednom čase naši osloboditelia, ale v inom naši "uchvatitelia" - okupanti..A akú podobu má

  v súčasnosti rusko-ukrajinská slovanská vzájomnosť?

  zamata
  27.11.2017
  19:10
• Urazený fafrnok
  

  Nerozumiem rozčúleným reakciám niektorých diskutérov na tému článku. Diskusné príspevky môžu byť protichodné, ale prečo majú byť neúctivé voči autorovi.

  Domnievam sa, že nám tu všetkým na Slovensku autor nepriamo pripomenul aj takú skutočnosť. Vzťahy starších členských krajín a nových členov Únie, aj napriek ubezpečovaniam na spoločných rokovaniach zástupcov všetkých členských krajín, že treba presadzovať v každej oblasti života rovnocenné podmienky spolupráce, rastu, rozvoja v takej či onakej oblasti atď., sa v praxi dôsledne nedodržiavajú. Netreba pripomínať viaceré skúsenosti, ktoré to potvrdzujú. Rovnako sa to deje aj u nás vo vzťahu západ a východ krajiny. Obvykle pred voľbami počúvajú občania ubezpečovania kompetentných, ako im leží na srdci vyrovnávanie regionálnych rozdielov Slovenska, čo všetko plánujú v záujme vylepšenia jestvujúceho stavu podniknúť. Realita? Východ s "vyľudňuje". Kto má záujem sťahovať sa zo západu na východ?!

  zamata
  26.11.2017
  10:39
• Chýba tu sedliacky rozum
  

  Je to tak. Neuvážené plytvanie peniazmi daňových poplatníkov.

  zamata
  24.11.2017
  17:38
• Okupáciou k slovanskej vzájomnosti?
  

  Zorný uhol pohľadu na minulosť i súčasnosť veľmi ovplyvňuje kvalita vzdelania a dostatočná informovanosť.

  Akademické tituly a dôležité funkcie nie sú ešte zárukou serióznych vedomostí. (U nás určite nie.)

  zamata
  24.11.2017
  17:27
• Útok na mešitu v Egypte je tretím najtragickejším za desať rokov
  

  Nestačí Vám poznanie minulosti?!

  zamata
  24.11.2017
  17:13
• Názory na testovanie piatakov sa rozchádzajú
  

  Kreativita učiteľa, schopnosť dobre a zaujímavo učiť, nie je podmienená vekom.

  Generačné predsudky (podceňovanie či preceňovanie niekoho v len podľa veku - najmä v pracovnej oblasti) sú rovnako, ako iné druhy predsudkov, prejavom nekritického a neopodstatneného zovšeobecňovania. (Len mladí sú v práci lúmeni, starší profesijne zlyhávajú, lebo ich profesijné schopnosti negatívne poznamenáva vek?!)

  zamata
  24.11.2017
  07:47
• Periféria
  

  Opravujem:

  Krivdíte ...

  zamata
  23.11.2017
  10:04
• Periféria
  

  Krivdite redaktorom Pravdy. Porovnávajte si deň čo deň chatrakter správ, komentárov v denníku Pravda a v iných denníkoch, najmä v tzv. mienkotvorných. Od marcových volieb r. 2016 zavládlo v niektorých denníkoch nevyvážené jednostarnné "drukovanie" len jednej strane politického spektra, čo by malo byť v demokracii nemysliteľné. Zo strany redaktorov Pravdy je chvályhodné, že kritikou, ak je opodstatnená, nešetria tak vo vzťahu k predstaviteľom vlády ako aj vo vzťahu k opozícii. Ale kto dnes posudzuje charakter informovania našich médií, kto si dnes všíma, ako dodržiavajú naši žurnalisti zásady etiky novinára? Nikto, aj napriek od istého času "namnoženým" katedrám masmediálnej komunikácie.

  Kto si dnes u nás všíma otázky etiky vôbec vo verejnom preistore? Nikto. Prečo? Lebo by bolo potrebné "pretriasať" citlivú problematiku absencie vyučovania etiky na väčšine našich škôl. Nahradilo ju vyučovanie náboženstva ako povinného vyučovacieho predmetu.

  zamata
  23.11.2017
  08:59
• Periféria
  

  Ktovie, či boli také možnosti v rámci našej diplomacie.Možno sa "ostblok" mohol názorovo zjednotiť . (V zmysle "dnes my vám, zajtra vy nám".)

  zamata
  23.11.2017
  08:46
• Názory na testovanie piatakov sa rozchádzajú
  

  Obohacovanie slovnej zásoby slovenčiny o nové cudzie slová je v poriadku, keď ide o také slová, za ktoré nie sú domáce podoby, napríklad internet, televízia a podobne.

  Používatelia slovenčiny uprednostňujú cudzie slová aj vtedy,keď sú kratšie ako slovenské, napríklad tím namiesto slovens.slova skupina (skupina ľudí, ktorá úzko spolupracuje).

  Rozdiel vo výslovnosti tvrdého l a mäkkého ľ je jav, ktorý sa vzťahuje na slovenčinu.Je charakteristický pre nárečia na západ. Slovensku, a to v dôsledku tesného jazykového susedstva s češtinou. V nárečí je to prirodzený jav (bodaj by tu nárečia prežívali čo najdlhšie, v súkromnej reči, v ľudovej slovesnosti). Nárečie ovplyvňuje aj hovorovú podobu spis. slovenčiny. Na západ. Slovensku je to - okrem iného - výlučné používanie len tvrdej spoluhlásky l, na východ. Slovensku je to prízvuk na predposlednej slabike, nepoužívanie dlhých slabík a podobne.Človek s dobrým vzdelaním nepoužíva hovor.spis. slovenčinu oficiálne na verejnosti, napr. v médiách.

  zamata
  23.11.2017
  07:26
• Názory na testovanie piatakov sa rozchádzajú
  

  Stačí počúvať žiakov, ako sa po otázkach redaktorov televízií vyjadrujú o náročnosti úloh v teste a zaobídeme sa bez vyjadrení odborníkov,či má testovanie zmysel, či nie.

  Žiaci dávajú rečou najavo, že aj keď absolvujú pred testami rôzne druhy preverovania,opakovania učiva, to podstatné, čo vyžaduje každodenný život, neovládajú.Napríklad poznatok zo slovenčiny, že na verejnosti, v škole,

  vo vystúpeniach v médiu treba rozlišovať vo výslovnosti tvrdú spoluhlásku l a mäkkú spoluhlásku ľ., lebo tento výslovnostný rozdiel mení významy slov i skloňovanie slov. Napríklad lavica, ľavica, rola, roľa, ladom, ľadom a pod.Televízni diváci počuli žiakov,ako konštatujú, ktorý žiak sa nemusí "vela" učiť pred samotnými testami (Jednotka), že to bolo - "podla" mňa "lahké" (TA3). Aj učitelia takto rozprávajú? Aká je to príprava na život,

  v ktorom bez dodržiavania istých pravidiel zavládne anarchia?

  No denne počúvame, aký príklad v tomto smere dávajú žiakom a všetkým občanom naši verejní činitelia.

  zamata
  22.11.2017
  19:49
• Veľké uznanie a sláva
  

  Taký článok by nemal šancu uspieť v Denníku N ani v Sme. Stačí si prečítať titulky správ z domova a komentáre. Len pochvala pre opozíciu a pre pána prezidenta. Diskutéri by autora kritického článku, takrečeno,"znosili pod čiernu zem". Stačí si pozrieť diskusné fóra napríklad pod článkami denníka Sme. Výlučne "fankluby"

  politikov opozície bez známky úsilia ako - tak vyvážene diskutovať o našich verejných činiteľoch. Kto si dovolí mať iný názor ako prevládajúca väčšina, je nemilosrdne vyhodnotený ako nedôveryhodný. (Na osi dôveryhodnosti

  s hodnotami + a -, ktorý je nad textom príspevku, naštvaní diskutéri "vyklikajú" kritika -"triedneho nepriateľa"- do mínusových hodnôt.)

  Je zaujímavé, že toho, negatívnych reakcií na svoj článok, sa dočkal redaktor Havran, ktorého politická orientácia je všeobecne známa aj vďaka pravidelným príspevkom v denníku Sme, ale práve v poslednom príspevku (v polovici mesiaca, publikuje ich raz týždenne vo štvrtok) si dovolil kritiku opozície.(Presvedčivú.)

  zamata
  22.11.2017
  19:17
• Je načase venovať sa zlučovaniu vysokých škôl, tvrdí Ľubomír Petrák
  

  Musím opraviť štylizáciu. Stačí konštatovanie - buď: ... vo verejnej jazykovej komunikácii,

  buď: ...v nesúkromnej jazykovej komunikácii. (Súkromný je predsa opak verejného.)

  zamata
  22.11.2017
  09:24
• Je načase venovať sa zlučovaniu vysokých škôl, tvrdí Ľubomír Petrák
  

  ... v nesúkromnej verejnej jazykovej komunikácii.

  zamata
  22.11.2017
  09:08
• Je načase venovať sa zlučovaniu vysokých škôl, tvrdí Ľubomír Petrák
  

  Pokračujem:

  Zámerne vyberám definíciu tohto pojmu zo slovníka staršieho vydania, lebo vzhľadom na prax, aká zavládla na súčasných VŠ, možno čítať v novších vydaniach SCS iné definície pojmu. Podľa staršieho vydania bolo treba preukázať na získanie predmetného titulu zásluhy o vedu, umenie a štát.V súčasnosti už zásluhy netreba,lebo získanie titulu je podmienené povinnosťou absolvovať prísne(?) skúšky. Možné je však získať čestný titul Dr. h.c. (d.honoris causa) bez skúšok - ale preukázaním zásluh o vedu, umenie alebo štát.Treťou možnosťou je najvyššia vedec. hodnosť a titul: d. vied, skr. DrSc (podľa SCS z r. 2005). Teda pribúda nám množstvo "špičkových"odborníkov po absolvovaní "prísnych" skúšok. Nech sú prínosom tam, kde pôsobia. Zaujímavé však je, že keď nejedného nositeľa titul doktor počujeme rozprávať v médiách, kladieme si otázku, prečo nie je súčasťou "prísnych skúšok" aj požiadavka vedieť rozprávať povinnou podobou spisovnej slovenčiny

  v nesúkromnej verejnej komunikácii.

  zamata
  22.11.2017
  09:07
• Je načase venovať sa zlučovaniu vysokých škôl, tvrdí Ľubomír Petrák
  

  Vzdelanostný rast obyvateľov je jedným zo závažných činiteľov rozvoja tej-ktorej krajiny. V súčasnosti môžeme však u nás sledovať aj taký jav, že viacerí absolvent vysokých škôl nepracujú v odboroch,ktoré vyštudovali, ale zamestnávajú sa dokonca na postoch, ktoré zvládnu zastávať aj absolventi strednej školy. Mnohí absolventi VŠ odchádzajú do cudziny, lebo doma nenachádzajú uplatnenie vo vyštudovanom odbore. Štát vydáva nemalé peniaze na školstvo, aj keď stále platí, že nikdy ich v tejto oblasti nebolo dosť. Ide však o peniaze daňových poplatníkov. Ako sú zúžitkované, keď realita, pokiaľ ide o absolventov škôl, je aj takáto?!

  Zaráža priam súťaženie vysokých škôl o množstvo doktorandov. V domácej knižnici nachádzam "Kapesní slovník cizích slov" z roku 1956. V ňom možno prečítať takéto vysvetlenie slova doktor preložený do slovenčiny):"akademický titul získaný po konečných skúškach na vysokej škole a udeľovaný vysokou školou za zásluhy o vedu, umenie a štát".

  zamata
  22.11.2017
  08:38
• OĽaNO predstavilo svoju tieňovú vládu, má 13 členov
  

  Tieňová vláda - zdá sa - sa stáva na Slovensku tradíciou (pred tieňovou vládou zostavenou z členov OĽaNO - ešte že ich bolo dosť na zostavenie - tu už bola svojho času tieňová vláda z iných politických kruhov). Občanov môže len tešiť, že pribúda politikov, ktorým nestačia poslanecké prísahy, ktoré ich zaväzujú k povinnej práci v záujme občanov a verejného blaha, ale znásobujú svoje poslanie slúžiť občanom aj takýmto spôsobom.Politici OĽaNO si dali záležať aj na výbere slovníka a na štylizácii svojho zdôvodnenia zostavenia tieňovej vlády.

  S pokorou im vlastnou vraj prijímajú údel "čistiť augiášov chliev".(Ich "pokora" je občanom všeobecne známa,len si nejeden občan "lámal hlavu" nad tým, kto im ten údel naložil,zveril, že im neostáva nič iné,len výzvu prijať. Žeby reakcia na župné voľby?!) Nazvali sa"skupinou Dávidovou", lebo ako biblický Dávid musia zvádzať boj s Goliášom.Chcú presvedčiť ľudí o svojej vízii pre prosperujúce Slovensko.(Čo iné ako vízie, kým nie sú skutočne vo vláde?!)

  zamata
  21.11.2017
  20:25