Po nežnej revolúcii v súvislosti s pracovným vyťažením, nárastom finančných a iných problémov, zmenou spoločenského postavenia sa mnohé rodinné väzby narušili, tak ako sa aj zmenilo správanie sa ľudí. Za socializmu celá dedina pomáhala stavať dom mladej rodine, udržiavali sa kontakty príbuzenstva a človek nemusel bojovať o zamestnanie, lebo to bolo vtedy zákonnou povinnosťou. Dnes je človek odkázaný poväčšine sám na seba, na svoju schopnosť prežiť a postarať sa tak o seba samého ako aj o rodinu. Ak táto skutočnosť nie je naplnená, ak frustrovaná bytosť nemá predstavu ako z problému von, dochádza k extrémnym rozhodnutiam, končiacich samovraždou zúfalého jedinca. Nezdieľame sociálnosť, nezaujíma nás osud suseda, prehliadame vážnosť situácií a tým aj my nepriamo prispievame k stavom, ktoré nikoho z nás nemôžu utešovať. Život sa stal zrazu pre mnohých pohodových ľudí agresívny, brutálny.


