Nie tým, že by chcel manželku opustiť, ale aby sa uspokojil s tým, čo sa mu zrazu nedostáva v takom množstve.
Nie tým, že by chcel manželku opustiť, ale aby sa uspokojil s tým, čo sa mu zrazu nedostáva v takom množstve.
Milá woman – eroticky zdatný muž vstupuje do manželstva s presvedčením, že bude milovať svoju ženu v prvých rokoch manželstva takmer sústavne a časom samozrejme jeho žiadostivosť bude (ale nemusí) klesať. Teda milovať telom i dušou, preto si ju predsa vzal za manželku. Ak v manželstve v prvopočiatkoch nastane problém, nemajú vlastný byt, svokrovci a podobne, dochádza k nenaplneniu túžob a predstáv jedného alebo aj oboch. Ak do toho príde jedno, dve, nebodaj viac detí po sebe, manžel nedostáva to, s čím vstupoval do manželstva. Dokonca, jeho sexuálne aktivity z dôvodu „zaneprázdnenosti ženy“ sú z procesu manželského života absolútne vylúčené. A to je predsa narodením dieťaťa (žena má povinnú sexuálnu absenciu a mnohokrát sa po nej už ani nedostane do predtým fungujúcej sexuálnej posadnutosti) utlmené a na dlhé týždne a mesiace oddialené (česť výnimkám). Akonáhle pre muža nastane „vhodná chvíľa“, hľadá náhradu a využíva ju.
Mnohé totiž z vás zabúdajú, že okrem svojich detí majú doma nielen živiteľa rodiny, podávača plienok, ale aj muža milujúceho a schopného potešiť srdce ženy svojou dušou i telom.
Je veľká škoda, ak žena k chlapovi alebo naopak nepociťuje tú správnu životnú eufóriu, iskru, potrebu byť láskyplnou rukou hladená, nežnená, milovaná. Na druhej strane, úloha ženy a muža v manželstve je špecifická a svojim spôsobom výnimočná, rozdielna. A pokiaľ manželský vzťah prinesie do rodiny tri deti, tak síce radostná, ale pre eroticky založeného chlapa, stráca pomerne význačný životný impulz. Žena sa úplne upne k deťom (jej starostlivosť o tri deti je pochopiteľná), tak ako je nepochopený manžel, ktorý je schopný svoju vlastnú ženu milovať, ale nedostáva k tomu od nej príležitostí. Mnohé ženy budú oponovať, ale sex predsa v manželstve nie je všetko a najmä, ak je v hre rozvetvená rodina. A to je omyl. Mnohí muži vstupujú do manželstva s presvedčením, že sex je v manželstve na dennom poriadku a nemusí byť vyžadovaný, doslova vyprosovaný. A tak dochádza k neverám, ktoré ženy nikdy nepochopia a ani nechápu.
Posledné parlamentné voľby ako aj terajšie prezidentské jednoznačne dokumentujú snahu občanov Slovenska nájsť v spleti nevýrazných, korupciami poznačených a politicky znemožnených „tvárí“ (tým myslím strany a ich jednotlivci) tú najlepšiu, najvhodnejšiu alternatívu pre Slovensko. Keď sa neosvedčili HZDS, SDKÚ, SNS, KDH, tak prišla nová alternatíva ANO, SaS, ktoré taktiež nepresvedčili slovenskú pospolitosť a pomaly zanikajú. Kiska je ďalšou eventualitou, ktorá spomedzi 14 prezidentských kandidátov vyznela ako najvhodnejší element, lebo Fico rozhodne nie. Tak sa k demokratickým voľbám stavajú občania tejto krajiny a snažia sa z ponúknutého vyťažiť maximum, aby Slovensko zbytočne nevytŕčalo vďaka poskytnutému negativnemu posudku, ale naopak, aby šiel z tejto krajiny pozitívny signál, lebo Slovensko je krajina pohodová, pracovitá a medzinárodne uznávaná.
Procházka nemá čo stratiť. Byť kandidát prezidenta a dopadnúť tak priaznivo ako to dokázal on, je pre neho výborný výsledok aj pre jeho poslaneckú prácu. Tú svoju rétoriku si vždy zastane a pokiaľ sa bude vyhýbať osobným prešľapom, tak má reálnu šancu sa stať hodnotným politikom. Jeho správny politický čas ešte len príde. Sám si vytvára k tomu dostatočne vhodný priestor. A ak teda jeho vyhranenosť voči Ficovi je zreteľná, tak aj jeho voliči by pochopili jeho stanovisko, odporúčacie podporiť v druhom kole protikandidáta Fica. Tu už nejde o Kňažka, Procházku, Čarnogurského, ale o voľbu takého prezidenta, ktorý by bol lepším, vyhovujúcejším z dvojice Fico - Kiska.
Osobne si myslím, že pozícia Kisku ako nášho budúceho prezidenta je výsledkom prvého kola volieb spečatená. Ako ľudový kandidát je už teraz prijateľný pre zhruba štvrtinu slovákov a tí čo volili Pocházku, Kňažka a ostatných, predsa nedajú hlasy Ficovi. Fico skutočne môže už len očakávať, že tí čo neprišli k volebným urnám, je drvivá väčšina jeho priaznivcov, ale to si nemyslím. Ak ľudia uvažovali proti Ficovi zasiahnuť v pravý čas, tak prídu voliť o dva týždne s tým, že je úplne jedno, kto bude proti nemu stáť, ale podporia jeho konkurenta. Ficových 28 percent je veľmi málo na to, aby bol schopný poraziť akéhokoľvek šťastlivca, ktorému prezidentský úrad prischne opäť ako menšie zlo. Vyberieme si kandidáta síce z veľkého okruhu možností, ale politicky nezrelého, takého ľudového Kisku. Zas sa postaráme, aby to nebol Mečiar, Fico alebo nejaký iný, pre širokú slovenskú verejnosť, neprijateľný politik, ale budeme musieť brať to, čo nám život nadelil.
Čo chce na svojom volebnom výsledku Hrušovský analyzovať ?! Prišiel čas, kedy je potrebné zdvihnúť kotvy, rozlúčiť sa nadobro s politikou, lebo ľudia si pamätajú. Dokážu hodnotiť a najmä nezabúdajú. Z veľkej slovenskej politiky odišli také esá z minulosti ako Mečiar, Dzurinda, Mikloš, Slota, Csáky a iní, ktorí tvrdili muziku na tej najvyššej úrovni, aj napriek tomu, že ich hudba nestála za nič alebo bola minimálne falošná. Takto by mali odchádzať aj iné „klenoty“ slovenskej politickej scény a ľudia čakajú na ich jasné a rezolútne – dovidenia. Hrušovský stále má dojem, že svojou „politickou vyzretosťou“ patrí na politickú scénu a je pre KDH prínosom. KDH ako celok nie je prínosom pre konštruktívne politikárčenie na Slovensku, nieto jeho prestárlí a zbedačení jednotlivci. KDH čaká podobné pomalé vykrvácanie ako v prípadoch HZDS, SDKÚ, SNS, SMK. Preferencie pomaly klesajú až napokon klesnú pod hranicu zabudnuteľnosti.
Je to otrasné, akým spôsobom sa vedie prezidentská kampaň, akým spôsobom je umožnené aby sa všetci kandidáti na prezidenta vzájomne osočovali, kydali a takmer na seba pľuvali. Post prezidenta je výnimočnou funkciou v štáte a patrí mu najvyššia priorita pri jeho obsadzovaní. Ale, už teraz vieme, že ktokoľvek zasadne na toto reprezentatívne miesto, bude špina, alkoholik, úžerník, herec najvyššieho rangu, manipulátor. Z úst kandidátov sme sa máločo dozvedeli o tom, čo sú schopní urobiť pre Slovensko, pre samotných obyvateľov tejto krajiny a akým spôsobom budú vytvárať priaznivé podmienky pre zviditeľňovanie Slovenska na medzinárodnej úrovni. A k príjemnému a pohodovému priebehu debaty nepridávajú ani moderátori, ktorí akoby mali záujem seba predstaviť v tom najlepšom svetle, kedy dokážu položiť kandidátom podpásové, až na kandidáta prezidenta, nevhodne volené otázky. No, skrátka hnus a bahno.
Dôkazové artefakty tvoria síce neodmysliteľnú súčasť pochopenia fungovania sveta, ale nemusia byť obrazom skutočného jeho vývoja.
Človek sa neubráni okamžitému podozreniu, ak pisateľ začne svoj príspevok slovami – „Doteraz sa veci mali nejako, ale v skutočnosti to bolo takto :“ – A nasleduje výpis „výsostne pravdivých a nepolemizovateľných informácií“, ktoré predsa jasne a jednoznačne dokazujú správnosť úsudku a poskytnutých vyjadrení. Pani Tvrdoňová je príkladným zástancom „historických právd“ a riešiteľom a „prekladateľom“ biblických odkazov do celistvého dejinného „skutočného“ obrazu. Študovaním histórie sa získava akýsi orientačno-informatívny prehľad o tom, ako svetové dejiny mohli vyzerať v čase ich zrodu. Ale, nikto dnes nemôže s plnou vážnosťou v hlase a zásadovou neomylnosťou v písme rozdúchavať jednoznačnosť a nevyvratiteľnosť dejinnej skutočnosti. Historická udalosť sa nedá dokázať, dodatočne rekognoskovať, namodelovať, tá jednoducho zostala pre akéhokoľvek dnešného pozemského tvora neobjasniteľná.
Od druhej svetovej vojny sme neboli od vojnového konfliktu tak blízko, ako sa situácia na Ukrajine každým dňom zhoršuje, dramatizuje. Aj napriek tomu, že zatiaľ je ohniskom sváru vzdialenejší polostrov Krym, patriaci ešte stále nášmu bezprostrednému východnému susedovi. Situácia sa komplikuje víkendovým referendom, vyhláseným na túto nedeľu tamojším parlamentom, ktorým obyvatelia Krymu naznačia (možno aj neoficiálne rozhodnú) o príslušnosti Krymu Ukrajine alebo Rusku. K stabilite v našom regióne nepridáva ani NATO, svojou dislokáciou vzdušných zbraní na území Poľska a Rumunska ako aj pozemného vojska. Ak vojnový konflikt vznikol v Sýrii, Kuvajte, Iraku, Egypte, vždy to bolo dosť ďaleko na to, aby sme sa s tým serióznejšie a s istými obavami zaoberali. Dnes stojíme na hranici vojnovej línie a sme v priamom dotyku s nebezpečenstvom, ktoré nám bezprostredne hrozí. Len treba dúfať, že problém Ukrajina bude riešený politicky s chladnými hlavami a bez nutnosti použitia smrtonosných zbraní.
Ono, človek nikdy nevie, čo sa môže na svahu prihodiť. Ja som bol tento víkend lyžovať v Rakúsku a poistil som sa na tri dni a zaplatil som len 4 €. Dosť málo na to, akú veľkú sumu by som zaplatil, keby sa skutočne čosi prihodilo. Lyžoval som v St. Corone am Wechsel a tam sú lyžiarske zjazdovky pomerne dosť úzke. Pokiaľ si to človek viac pustí a pred ním pod neprehľadným kopcom komótne zjazduje pohodár, nešťastie je ľahko na svete.
Nie všetky maďarsky hovoriace obce, najmä bližšie k Nitre a k Zvolenu by mali záujem participovať na takto delenom území Slovenska.
Ak by s týmto novým delením Slovenska prišiel niekto iný a nie Most-Híd, tak by to možno aj bolo k nahliadnutiu. Len aby to nebola nejaká príprava k územnému záujmovému usporiadaniu juhu k uvažovanej postupnej autonómii. Je pekné povedať Nitrianska, Zvolenská a Komárňanská župa, ale odkiaľ pokiaľ. Strana Most-Híd prichádza s návrhom v čase, kedy je potrebné začať dôrazne oslovovať a mobilizovať vlastných voličov hlásiacich sa k maďarským koreňom. Myšlienka zužovania štátneho aparátu v takom malom štáte, akým Slovensko nepochybne je, zostáva nevypovedaná, neriešená a odsúvaná. Tak ako je zbytočné mať v parlamente 150 poslancov, tak je pridrahé vydržiavať štátny sektor, ktorý by mohol byť nahraditeľný adekvátnym účelným územným delením. To už by som chcel vidieť, na akom územnom princípe dajme tomu Komárňanská župa by stanovila hranice župy a ktoré obce by do nej spadali.
Božstva je charakteristická pre ortodoxných veriacich a je dostatočne presvedčivá a silná k tomu, aby s týmto nádejným životným impulzom žili a existovali.
Existencia Biblie nie je nevyhnutnou podmienkou k viere stvoriteľa. Je to len akási psychologická a duševná podpora k existencii Ježiša, ak samozrejme človek verí „svätému písmu“ obsiahnutom v knihe kníh. Je to metodika života veriacemu, návod na dôstojný prežitok pozemského života a nádeji na nekonečný posmrtný život v nebeskom raji. Viera v existenciu stvoriteľa nie je teda podmienená existenciou Biblie. Dokonca by som povedal, že u pragmatickejších veriacich spôsobuje religiózny kolaps, disharmóniu rozumu a duše. Viera v Boha je ťažítkom duše, nie rozumu. Povrchnosť alebo hĺbka viery je výsledkom pocitu prítomnosti stvoriteľa a Jeho existenčnej evidentnej preukázanosti. Niekomu stačí vidina, inému konkrétny čin, prisudzovaný božstvu na základe povrchnosti získaných vedomostí o chovaní sveta a tým „jasných, rukolapných“ osobných zásahov do nášho vedomia. Istota viery v existenciu
Každý násilne evokovaný čin je prejavom zúfalstva človeka, skupiny ľudí, ktorá ho použila na zviditeľnenie seba samého ako aj problému, spôsobujúceho traumu iniciátora i nezúčastnene postihnutých. A je úplne jedno, či je to vražda kvôli pomste alebo teroristický čin. Ide skôr o dosah a rozsah utrpenia na strane nevinného, ak bol použitý ako osoba prítomná na správnom mieste v nesprávnom čase. V každom prípade trauma na oboch stranách je zjavná, aj keď absolútne protichodná, odlišná a neporovnateľne zásadová. Iste, zaťahovať do svojho problému nevinného človeka je podlé, bezprecedentné, ale pre zviditeľnenie problému účinné. Vidina „pravdy a presvedčenia“ sú dokonalými manipulátormi myšlienky, od ktorej k činu už je len drobný krôčik. Bojovať proti terorizmu je ako bojovať proti chudobe. Pokiaľ bude existovať nerovnováha v sociálnej oblasti, chudobu neodstránime. Tak ako neodstránime terorizmus, lebo sme ľudia, zjednodušene povedané, s rôznorodými názorovými prúdmi.
Efekt posmrtného života zostáva jedinou „praktickou“ vernostnou hodnotou, ktorú je potrebné v kruhoch veriacich živiť a nádejať.
Opäť a raz „dôvodová správa“ ako vytrhnúť veľrybe stoličku !!! Pani Tvrdoňová, ako ortodoxná veriaca, nie je dôveryhodnou osobou k skúmaniu dávnej minulosti a na takej detailnej úrovni, o akú sa neustále snaží byť dostatočne zaujímavá. Je zaujímavé, že v inkriminovanej dobe sa Ježiš zjavoval pospolitému ľudu oveľa častejšie ako je tomu dnes (ak vôbec sa zjavuje). Dnešná technicky pokročilá doba, vyššia úroveň poznania sveta, znížená hladina náboženskej viery vplýva i na predstavivosť a odolnosť voči tendenčným vplyvom, príliš abstrahovať, zavádzať, násilne usmerňovať poznanie a kvalitu získaných poznatkov o dnešnom dianí, prejavov a uniformity vesmíru. Otázka, čo skutočne stálo za premenou apoštola Pavla zaujíma len úzky vyprofilovaný okruh ortodoxných veriacich, žijúcich vo svete Ježišových biblických odkazov a hádaniek. Svet sa chová tak, ako keby nebol božskou rukou kontrolovaný, nebodaj riadený.
Odporúčame