Humanizmus to je v prvom rade demokracia.
Pápež Ján Pavol II., v encyklike „Evangelium vitae“ definuje potrebu demokracie ako „súčasné zlo“. Tvrdo odmieta princíp, že všetka moc pochádza z ľudu a že štátna moc je zodpovedná svojim voličom. Konštatoval, že takáto štátna moc musí plniť vôľu ľudu a realizovať jeho požiadavky, nezávisle od „nadprirodzenej moci“ a bez rešpektovania „morálky, ktorá pochádza zhora.“ Tak prišiel k záveru, že ak štátna moc rešpektuje vôľu ľudu, nastoľuje situáciu, v ktorej vraj „neplatí žiadna morálka“.
Humanizmus to sú ľudské práva: sloboda myslenia a prejavu, osobné súkromie, eutanázia z vlastnej vôle, ochrana pred podvodom, sloboda bádania, právo na svetské vzdelanie (vrátane sexuálnej výchovy), ochrana pred diskrimináciou (rasová, náboženská, či sexuálná), právo na spravodlivý súd, právo na opozíciu, občianske slobody, odluka cirkvi od štátu, právo na rozvod, volebné práva žien, právo ženy rozhodnúť o antikoncepcie, potrate, či umelom oplodnení...