vieš, ono je to tak, každý v sebe máme v našom podvedomí zakódované také povedzme nedobré sklony, seba vydvihnúť, iného potlačiť, zosmiešniť, poškodiť, aj nakopať, aj poľutovať. Myslím si aj preto, že ako ľudské embrio v tele matky prechádzame z počiatku rôznymi formami a tvarmi čo s človekom na pohľad nemá nič spoločné až do konečného štádia ľudského tvora. Tak nejak musí prebiehať aj tvorba základov duševna počatého embria. Ak ten duševný je viac zverský je už zle. Preto tiež aj potreba do niekoho si rýpnuť sa vyvynie na potrebu rýpania, treba spozornieť a začať to krotiť v sebe čo najskôr, lebo potom už môže byť neskoro z rôznych dôvodov. Bavíme sa a vychtnávame si tkzv. demokraciu, ale k nej to rýpanie nepatrí, lebo tak sa demokraticky diskutovať nedá, k ničomu nevedie, k žiadným dohodám a kompromisom. Bez nich však vývoj ťažko napreduje vpred. Sebakriticky priznám, že tiež nie som až tak imúnny voči potrebe vyniknúť na úkor iného, snažím sa byť slušný aj na nepríjemné podnety


