Veľmi sa mýlite.Táto vynikajúca odborníčka na trestné právo aj v médiách vystupuje vždy zásadne odborne, apoliticky.
Veľmi sa mýlite.Táto vynikajúca odborníčka na trestné právo aj v médiách vystupuje vždy zásadne odborne, apoliticky.
Nech si záujemcovia o objasnenie súčasných problémov farmárov a o vzťahu farmári a ministerstvo pôdohospodárstva vypočujú mimoriadne užitočnú diskusiu odborníkov, ktorá bola včera na TA3 v rámci relácie Téma dňa (dnes bude reprízovaná pred 11. hodinou).Diskusia potvrdzovala len to, čo Matečná už dávno farmárom pripomína. Rozhodne je čo naprávať, je čo meniť, najmä v legislatíve domácej i v európskej v záujme farmárov, ale to si farmári "nevydupú" na počkanie.
Na rozdiel od viacerých diskutérov si myslím, že takú príučku mladému neokrôchancovi od prezidenta treba schváliť. Mladíček by sa mal poučiť, že mu chýbajú poznatky z oblasti etikety. Tie veru neraz chýbajú aj v našich končinách tak v našom správaní sa v súkromí ako aj na verejnosti.
Treba si napríklad spomenúť, ako nekultúrne odmietli mladí herci jedného divadla výzvu ukončiť nad ránom bujarú oslavu premiéry hry, keď šéfa divadla, ktorý ich o to rázne požiadal, poslali známou vulgárnou nadávkou do "istých končín". Treba tiež pripomenúť, že túto nadávku usilovne" učia používať" v najrozmanitejších životných situáciách aj tvorcovia takej našej mediálnej produkcie, ako sú rodinné seriály, dabing zahraničných filmov, teda aj takej produkcie, ktorá je prístupná deťom. Povšimnúť si treba aj neraz nevkusné moderovanie zábavných relácií a "odvážne" reči porotcov rôznych zábavných súťaží, napr. SuperStar.
V článku je české slovo "ješitne".Po slovensky - samoľúbo, márnomyseľne.
Kto sa správa regulárne, v súlade s etikou i s existujúcimi zákonmi (ktoré máme v podstate dobré, len ich treba dodržiavať), nemusí sa obávať žiadnych trestov.
Predovšetkým s argumentmi o diskusiách máte pravdu.
Ministerka totiž predkladá verejnosti - na čo aj v príspevku vyššie upozorňujem - materiály, ktoré je nevyhnutné najprv v radoch odbornej verejnosti prediskutovať. Ale od istého času je tu taká prax - čokoľvek ministerstvo zverejní (dokonca, ako ministerka upozorňovala v nedeľnej diskusii - ešte aj nezverejnené, len na zverejnenie pripravované materiály), už to opozícia takrečeno "zhodí zo stola", nemilosrdne skritizuje, "znosí pod čiernu zem". Ak by ministerstvo doteraz nič nevydalo, bolo by to ešte horšie.
Týmito konštatovaniami nechcem chrániť, vyzdvihovať či odmietať zástupcov vlády či opozície, len pripomínam, že najskôr ktosi musí prísť s niečím do diskusie.Tou iniciatívnou stranou musí byť zástupca vlády, ktorá má za rezort zodpovednosť. A keď je tu nejaký dokument, treba ho poznávať, podľa potreby upraviť či doplniť, ale toto má vyplynúť z pokojných a rozvážnych diskusií. Zloba, trucovanie, prieky, nikomu nepomáhajú.
Historik Dušan Kováč konštatuje:
"Martinskú deklaráciu nespochybňujem, no vznik Československa je pre moderné dejiny najvýznamnejší dátum vôbec."
"Treba vedieť, že v Martine nebolo v 1918 nič vyhlásené...Žiadna Československá republika zo slovenskej strany vtedy nebola deklarovaná, to sa stalo 28. októbra, a to nielen pre Čechov, ale aj pre Slovákov. Ak by sme si chceli pripomenúť sté výročie Československa, tak by sme si ho mali pripomenúť 28. októbra."
Pre občanov ponaučenie - zmena v štruktúre štátnych sviatkov na základe historických, logických argumentov i občianskych demokratických zásad bude možná len za iného zloženia vlády.
Pokračujem:
Divák televízneho záznamu z rokovania parlamentu si musel počas obhajoby dátumu 30. októbra a neochoty prijať dátum 28. október (už vonkoncom nie ako štátny sviatok) pripadať ako v dobe národného obrodenia, ako
v časoch úporného zápasu o záchranu "národovectva", "slovenskosti", "národných hodnôt". V tomto smere sa činili najmä páni Číž a Jarjabek. Ale prijatím dátumu 28. októbra ako dňa vzniku československého štátu (pozor - treba rozlišovať - názov štátu s malým začiatoč.písmenom, lebo ide o neoficiálny názov a názov republiky s veľkým) čoby štátneho sviatku by nijako nebol znižovaný význam Martinskej deklarácie, ale už aj jej názov dáva vedieť, že išlo už len o "dodatočný "politický akt, o "deklarovanie"(reperezentatívne vyjadrenie navonok) vôle zástupcov slovenskej politiky prijať myšlienku spoločného štátu. Ale dátum spoločného štátu je nezvratný, nespochybniteľný. Lebo 28. októbra 1918 nevznikol štát len pre občanov Čiech a Moravy. Vznikla Československá republika.
Prečo sa naši politici neradia s kvalitnými odborníkmi na históriu, napríklad sa takými, ako je historik Dušan Kováč?! Vyhli by sa chybám v posudzovaní istých javov histórie, najmä v tom, čo je podstatné, čo má byť prioritou, čo je v našej histórii ich prianím, čo je faktom.
Naši politici sa vedia sa dať nalákať na kadejaké populistické verzie našej histórie, akou bola napríklad aj tá
o Svätoplukov, kráľovi starých Slovákov. V súčasnosti stojí na nádvorí Bratislavského hradu pamätník nevedomosti našich politikov, lebo väčšine tunajších občanov je známe, akú tabuľku pre falošné fabulovanie histórie bol treba z jazdeckej sochy Svätopluka odstrániť a väčšinou je aj známe, ktorých politikov treba s týmto pamätníkom idealizácie našej histórie spájať.
Tak je to aj s neochotou prijať 28. október za štátny sviatok. Keď si nejeden občan pozrel nad ránom jeden zo záznamov z rokovania o tejto udalosti, tak musel žasnúť nad argumentáciou našich politikov neochotných urobiť zmenu v kalendári.
Rozumný názor:"V politike nesúď ľudí, pokiaľ s nimi nemáš skúsenosť".
Spolupráca Danka a Bugára vo vládnej koalícii, kedysi ťažko predstaviteľná, je dnes veľmi cenenou črtou súčasnej vládnej politiky.Je dôkazom, že tu je (a aj vždy bol) záujem o nekonfliktné spolužitie a spoluprácu majority a minorít predovšetkým medzi samotnými občanmi. Niektorým politikom však stačila len vôľa k poznaniu, že je to prínos pre spoločnosť i pre nich.Strana Most-Híd je síce dnes stranou budovanou na občianskom, nie na etnickom princípe, ale jej líder maďarskej národnosti má - vzhľadom na bohatú politickú minulosť -za sebou veľmi negatívne skúsenosti s politikmi, ktorí nekorektne zneužívali v politike "maďarsú kartu",v čom vynikal najmä predchodca Danka vo vedení strany SNS, politik Slota. (Súčasné vedenie SNS v tomto ohľade, našťastie, predstavuje obrat o 180 stupňov.)O súčas. spolupráci Danka a Bugára, strán SNS a Most-Híd, zaznela pochvala aj v relácii českej verejnoprávnej televízii Horizont ČT24.
Zaväzujúce poslanie? Pán prezident vyhlásil, že chce po odchode z úradu spojiť tých, ktorí sú ... "schopní vládnuť zodpovedne a slušne".
Diskutér "palenque", nečítate v texte môjho príspevku pojmy "väčšina trápenia " ( "z neriešených či nedoriešených majjetkovoprvnych sporov") , ... "nastavenia prideľovania agrodotácií ... sú nedôsledné"?
Ak chcete odmietať, že ich opakovane nebolo možné sledovať v našich médách, tak ste odhodlaný "zapierať nos medzi očami". Ja "neabsloutizujem", len upozorňujem, ktoré (aspoň doteraz medializované)
dôvody - a určite sú aj iné - sú vnímané verejnosťou ako tie najčastejšie príčiny trápenia farmárov.
No pán generálny prokurátor by sa mal ujať týchto "protestujúcich" (?) farmárov, nielen preto, že počas známej tlačovej besedy dal verejne prísľub preskúmania ich konkrétnych problémov, ale aj pre vyhlásenia, že mnohé
z nich sú dôsledkom zlyhania štátu, zlyhania systému.
Ministerka Matečná však upozornila jednak na to, že väčšina trápenia našich farmárov pochádza z neriešených či nedoriešených majetkovoprávnych sporov, čo nie je problematika, ktorú by malo riešiť ministerstvo pôdohospodárstva, jednak aj na to, že nastavenia agrodotácií z eurofondov - spôsob ich prideľovania, spôsob ich kontroly - sú nedôsledné, čo nie je problém Slovenska, ale problém medzinárodného rozmeru. Spôsob prideľovania peňazí z eurofondov vyžaduje vo všeobecnosti prehodnotenie - v rámci EÚ.
Ani netreba takú záplavu cudzích slov na poznanie jedinej účinnej cesty naučiť sa kriticky myslieť.
Jedinou cesto, ako si má človek osvojiť schopnosť rozlišovať výmysly od pravdy, ako si osvojiť schopnosť uvažovať objektívne, vyvážene, rozumne, je nadobnudnúť dostatočný objem kvalitných vedomostí, a to prostredníctvom rozumnej rodičovskej výchovy, primeranej predškolskej výchovy i dôsledným, pedantným, predovšetkým premysleným školským vzdelávaním. Rozumný rodič včas prebúdza u dieťaťa zvedavosť (čítanie, rozhovory, čas s ním strávený), zvedavosť ako základný predpoklad celoživotnej túžby po poznaní, po vedomostiach.
Súčasný trend na našich školách - nech sa to dieťa (žiak, študent) čo najmenej trápi, nech sa vyučovanie stáva len hrou, nech "to" v škole dieťa predovšetkým "baví" - nie je múdra príprava do života, lebo život nie je cestička rozkvitnutým sadom. V živote si mnohé treba vydobyť drinou aj trápením. V našich školách už neplatí "učenie - koreň horký, ale ovocie sladké".
Diskutér bruk, nielen toto - premyslený systém hodnotenia učiteľov všetkých stupňov, ktorý by exaktne nasadil kritériá a v nadväznosti na ne platy - ale. celý rad nesmierne závažných úloh stojí pred kompetentnými v oblasti školstva. Na mieste Lubyovej by ste s okamžitou platnosťou dokázali zavádzať účinné opatrenia? Dokázali by ste "zázraky na počkanie", ako si to predstavujú učitelia, ktorých občania sledujú takmer výlučne len v pozíciách kritikov a protestujúcich na uliciach, no zatiaľ nie za okrúhlymi stolmi diskutovať s inými zástupcami odborníkov z oblasti školstva nielen o financiách, ale aj o odborno-metodických otázkach ich práce, o organizácii života na súčasných šjkolách? Občanov by zaujímalo, či vedia navrhnúť nečo v záujme zlepšenia výchovných a vzdelávaciích výsledkov na školách.
Ministerstvo sa o doterajších opatreniach vyjadruje, že sú určené na diskusiu. Ale do diskusií musíte mať partnerov. Počuli ste odpoveď Crmomana. Učitelia neprišli diskutovať, ale protestovať.
Pokračujem:
Diskusné politické konfrontácie (zväčša politické hašterenie) nech si "pestujú" súkromné televízie. Verejnoprávne médium má povinnosť občanom ponúknuť pohľady dobrých odborníkov na vážne aktuálne témy.Navyše má ponúknuť divákom a poslucháčom aj diskusný formát, v ktorom dáva otázky, vyjadruje svoje názory aj divák či poslucháč.Také možnosti sú viac menej symbolické (aj to zväčša
v reláciách "odľahčeného" či priamo zábavného charakteru).
Vedeniu RTVS by mala veru často "volať" ministerka kultúry", lebo verejnoprávne médium má byť hlavným nástrojom usmerňovania občanov v jazykovej kultúre.Príkladom v starostlivej spisovnej reči majú byť redaktori, interní či externí. No viacerí si dovoľujú rozprávať, akoby komunikovali s priateľmi v kaviarni.Nerozlišovanie výslovnosti tvrdého l a mäkkého ľ je najčastejšou chybou.Redaktori "sa hanbia" upozorniť aj hostí, ktorí budú vystupovať v diskusiách, že na toto majú v reči dbať, lebo RTVS má veľkú zodpovednosť za osvetu verejnosti.
Doterajšie diskusné formáty v SRo, vSTV ,napríklad Z prvej ruky, K veci, O päť minút dvanásť, Sobotné dialógy sú takmer výlučne politického charakteru. O akýchkoľvek vážnych témach v nich občan počúva nepriateľské konfrontácie - zástupca vlády tvrdí jedno, zástupca opozície druhé, nepriateľské výhrady jedného diskutéra voči druhému, zväčša žiaden konštruktívny výstup z takých diskusií -šarvátok. Prečo nemá možnosť občan práve vo verejnoprávnom médiu vidieť sedieť zástupcu vlády - ministra - nie
s politickými, ale s apolitckými odborníkmi, ktorí majú záujem o vec samotnú, nie o obhajobu politického trička?!.Vláda má na rozdiel od opozície zodpovednosť,prečo je stále na pranieri, stále je len konfrontovaná s opozíciou, nech má možnosť v pokoji s odborníkmi rozvíjať svoje predstavy o niečom v tom-ktorom rezorte.Okrem diskusií zástupcov vlády s odborníkmi tu musia byť samozrejmosťou aj diskusie len (!) odborníkov, nie politikov. Čiste politické konfrontácie - najviac jedenkrát v mesiaci!
Pokračujem:
Taký vzťah politikov k verejnoprávnemu médiu už nie je dôvodom na spokojnosť.Vedenie RTVS nezisťuje, ako sú občania koncesionári spokojní s doterajšou programovou ponukou tohto média. (Zatiaľ nie sú známe výzvy smerom k verejnosti, čo si poslucháči či diváci prajú v štruktúre programov.) Je zaujímavé, že ani politikom, našim ministrom, nechýbajú vo verejnoprávnom médiu diskusie viacerých odborníkov, takzvané "okrúhle stoly odborníkov",ktoré by mali byť v tomto médiu početnejšie ako v súčasnosti takmer výlučné politické diskusie. Snáď nechce Reznik vydávať za odbornú diskusiu reláciu Silná zostava.Je to síce príležitosť, aby aj zástupcovia laickej verejnosti -"silné ženy",spisovateľky, blogerky, herečky a iné- dokazovali schopnosť rozprávať o veľmi vážnych témach,ale to nie je odborná debata, zaujímavé by bolo zistiť, koľko financií RTVS stojí táto relácia.Exkluzívny - zväčša veľmi intelektuálsky charakter má aj diskusná relácia Večera s Havranom. Nezaujme širšiu verejnosť.
Rezníkovo konštatovanie "Z politikov mi nikto nevolá" v titulku článku má posilniť poznanie, že súčasní politici neovplyvňujú svojim prianiami prácu ľudí vo verejnoprávnom médiu.
Je to dôvod na spokojnosť? Áno, iba ak absenciu potreby kontaktov politikov s vedením RTVS vnímame ako nevnášanie politických vplyvov do činnosti verejnoprávneho média. Áno, žiadne "politikárčenie" do tohto média nepatrí. Ale "nezáujem " politikov o verejnoprávne médium možno vnímať aj z iného hľadiska, totiž z hľadiska záujmov občanov, ktoré práve politici v demokracii majú mať v prvom rade na zreteli. Už pôvod pojmov politik či minister umožňuje poznať, že ten, komu tieto pomenovania prislúchajú, slúži záujmom širšieho spoločenstva - záujmom obce či mesta (z gréc. politiké - správa obce, polis - mesto; minister - z latins."nižší sluha" - od slova "minus" - čo znamená "menej"). Ak sa politici nezaujímajú o kvalitu vysielania v RTVS, nezaujíma ich ani to, ako toto médium reaguje na potreby, záujmy občanov.
Pokračujem:
Svojím postojom k udalosti, akou bol vznik spoločného československého štátu, naši súčasní politici dávajú najavo, že netreba stáť o jej pripomínanie, netreba stáť o poznanie, čo nás spájalo a mohlo by naďalej spájať s Čechmi, predovšetkým, nech sa ("prepánajána, to nesmieme dopustiť!") neobjaví v názve štátneho sviatku v našom kalendári žiaden prívlastok "československý"!
Aj pre rozhodnutie o jednorazovom štátnom sviatku našim súčasným politikom nepatrí uznanie, ale úžas nad logikou ich uvažovania. História ešte nájde primerané zdôvodnenie ich správania sa. (Či aj vhodný prívlastok?) Historik Dušan Kováč už svoj názor vyjadril konštatovaním, že "naša vláda nerozumie dejinám". Vyjadril sa tiež: "Martinskú deklaráciu nespochybňujem, no vznik Československa je pre moderné dejiny najvýznamnejší dátum vôbec."
Vnímanie histórie súčasníkmi je ovplyvnené kvalitou ich vedomostí. Úroveň všeobecných poznatkov, bohužiaľ, nie je vysoká ani v našich "najvyšších politických kruhoch".
Odporúčame