Aj to je pravda. A treba obdivovať súčasných učiteľov, s akými prejavmi správania sa žiakov sa dnes musia vyrovnávať a hľadať regulárnymi cestami optimálne riešenia.
Učiteľ národov Komenský sa vyjadril: "Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody.".
Aj to je pravda. A treba obdivovať súčasných učiteľov, s akými prejavmi správania sa žiakov sa dnes musia vyrovnávať a hľadať regulárnymi cestami optimálne riešenia.
Učiteľ národov Komenský sa vyjadril: "Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody.".
Rúcate vyhlásenia (priame či nepriame) súčasných odborníkov na školstvo, zástupcov niektorých médií, že
k minulosti v našom školstve sa v žiadnom prípade nesmieme vracať, vraj tu bolo kedysi všetko zlé. Treba čerpať podnety len a len cudziny, samozrejme len z istých končín.
Čudné je, že tie podnety v oblasti výchovy a vzdelávania čerpáme z cudziny už od 90. rokov a vo výsledkoch to nepoznať.Je to stále horšie.
Také názory, diskutér, aké tu formulujete, nemá šancu bežný občan poznať napríklad z diskusií v televíziách, lebo tie naše neumožňujú občanom klásť otázky, vyjadrovať svoje postoje k problematike, aspoň na lište pod obrazom v čase, v ktorom beží v televíznom štúdiu nejaká aktuálna diskusia. Tu je snaha ovládať verejnú mienku, manipulovať s ňou, usmerňovať ju,len v istom smere, ktorý vytýčia médiám naklonení "odborníci".
Nezotrvávajte názormi v minulosti. Emancipačné národnobuditeľské hnutia skončili v 19. storočí. Samozrejme, mali svoj význam. Vieme však, k čomu viedla nevraživosť k príslušníkom istého etnika, aj u nás, na Slovensku, ešte v nedávnej minulosti. Nemali by sme si to zopakovať.
Slovensko nie je krajina obývaná príslušníkmi jedného národa. Nikdy takou ani nebola. Buďte si istý, že vzhľadom na vývoj v súčasnom svete tu bude žiť ešte viac národností ako doteraz a budú prichádzať z veľmi vzdialených končín. Niet inej cesty k súladnému spolužitiu "rozmanitého" obyvateľstva, ako je cesta tolerancie, ohľaduplnosti a žičlivosti.
Nie je na škodu začítať sa do textu Ústavy SR.
Je predvianočný čas. Dožičme sebe i iným pokoj.
Autor článku má pravdu. Časť médií ovládla hystéria, kampaň s úmyslom zámerne škodiť.
Vinníkmi sú nielen novinári, nielen politici, ale najskôr i škola. Osvojujú si žiaci, študenti, zásady objektívnej publicistiky? Osvojujú si požiadavky na slušnú diskusiu s logickými a presvedčivými argumentmi?!
Treba si tiež klásť otázku, kde sú diskusie nezávislých odborníkov v médiách?!
Opravujem a dopĺňam:
... potom len s odborníkmi na vzdelávanie v ZŠ, ...
Do diskusií treba pozývať príslušníkov rôznych generácií, najmä ľudí so skúsenosťami aj zo vzdelávania pred Novembrom, teda aj ľudí vo veku od 50 vyššie a popri ľuďoch, ktorí študovali doma, pozývať aj takých, ktorí študovali v cudzine, lebo z porovnávaní sa môžu zrodiť dôležité podnety pre naše školy v súčasnosti i v budúcnosti.
V rozhovore s pedagógom VŠ, odborníkom na matematiku (22.11.), zaznieva veľmi dôležité upozornenie na to, čo uškodilo nášmu školstvu od konca 80.rokov.To je spojenie vzdelávania budúcich učiteľov ZŠ 2. stupňa a gymnázií (a SŠ).Táto skutočnosť už dávno zaráža aj laika. Zvládnuť odbornú a metodickú prípravu výchovy a vzdelávania žiakov v rozpätí veku od 10 do 18 rokov? Toto má zvládnuť budúci učiteľ v priebehu jedného druhu vysokoškolskej prípravy? Do 80. rokov sa špeciálne, oddelene, pripravovali budúci učitelia na SŠ, oddelene učitelia na ZŠ. Kto už len dnes bude meniť súčasné VŠ?!
Už len sformulovať tie najdôležitejšie ciele v oblasti výchovy a vzdelávania je zodpovedná a náročná úloha a vzhľadom na to,že predkladatelia aktuálneho súboru cieľov a úloh v tejto oblasti vyzvali predovšetkým odbornú verejnosť,aby o nich konzultovali, diskutovali, nejde o ich definitívnu podobu.
Už dlhú dobu možno, bohužiaľˇ,len v internetových diskusiách, čítať požiadavku zástupcov verejnosti (určite tak laickej ako i odbornej), aby aspoň výbery z problematiky tejto pre spoločnosť takej dôležitej oblasti mala možnosť verejnosť sledovať v pokračujúcich diskusiách odborníkov v televízii, ale v diskusiách špecializovaných na isté úseky výchovy a vzdelávania, napríklad len s odborníkmi na predškolskú výchovu, potom len s odborníkmi len na vzdelávanie ZŠ, potom len na vzdelávanie v SŠ, na vzdelávanie VŠ, umelecké školstvo, odborné školstvo, CVČ,ZUŠ a podobne.Na verejnosti kolujú rôzne mýty, predsudky o školstve.Treba ich rúcať a treba umožniť záujemcom vstupovať do diskusií i "zvonku".
Poučné bolo sledovanie zavádzania vyučovania čínštiny v jednej z našich škôl za účasti odborníkov z Číny
v spravodajstve ktorejsi televízie. Tak domáci ako i cudzí pripomínali, že to nebude ľahká úloha, ale domáci pridali upozornenie (veľmi zásadný rozdiel vo vzťahu našich a čínskych detí k vyučovacím povinnostiam), že aj naši žiaci úlohu zvládnu, ak si osvoja disciplínu čínskych žiakov.
Samozrejme, aj novinári majú právo i povinnosť kritizovať i politikov, ale nie štýlom vyšetrovateľov, sudcov i katov.Nemôžu preberať kompetencie iných.Články a informácie s "rozsudkami" bez súdov, s hanlivými označeniami pôvodcov rôznych káuz, a to bez preverení,bez dôkazov, prevzala časť médií od vodcov opozície po voľbách.
S mimoradnou razantnosťou sa dve dámy opozície (N. a R.) pred týždňom v rozhovore pre TAS3 "navážali" do Pravdy, pričom práve toto periodikum pravidelní čitatelia pokladajú za objektívne a vyvážené. Osobne sa mi mimoriadne nepáčilo (okrem iného) to, že tak tieto sebavedome vystupujúce dámy, ako i "analytik" Baránek
v rozhovore s ďalšími účastníkmi diskusie, zástupcami koalície, používali označenie premiéra "váš premiér". Takto označil premiéra aj Dolinský v poslednom rozhovore s Kaliňákom.Tu treba zdôrazniť, že aj keď s voľbou niekoho za premiéra nesúhlasíme, označujeme ho "náš premiér", a to aj keď ho kritizujeme.Tak káže slušnosť."Náš premiér by mal ..."a pod.
Ak p. Kaliňák konštatuje, že nepozná provládne médiá na Slovensku, tento jeho názor môže potvrdiť nejeden občan,ktorý pozorne a systematicky sleduje domáce médiá,a to aj ten,ktorý môže mať k osobe ministra vnútra isté výhrady.No takých médií, ktoré sympatizujú s časťou nášho politického spektra, predovšetkým so stranami opozície, takých je dosť.A "drukujú" opozícii takým jednostranným a nápadným spôsobom, že sa iste s odstupom času (lebo len čas nemilosrdne "oddelí plevy a zrno") o nich budú učiť študenti žurnalistiky ako o tých, ktorí zlyhávajú v profesionalite.
Nesúhlasím však s p. Kaliňákom, že keby bol v situácii premiéra, použil by voči novinárom rovnaký výraz, alebo ešte rozšírenejší. Politik musí počítať s tým, že by mal byť vzorom občanom aj v schopnosti ovládania sa aj
v prípade, keď má dôvod nahnevať sa (a tu ten dôvod ozaj bol a pretrváva), ale politik sa musí prinútiť vyjadriť sa zdržanlivo aj v prípade adresovania kritiky niekomu.
Nepochopili ste časť textu článku, asi preto, že ste nepočúvali rozhovor,v ktorom zazneli širšie súvislosti.
V demokracii nemajú miesto "provládne médiá" ( typicky provládnymi novinami bola napríklad Mečiarova Republika) a žiadne médium si nesmie dovoliť nápadné ("do očí bijúce") sympatie s akoukoľvek politickou stranou.Toto sa od volieb u nás porušilo. No nie "v prospech" vlády, ale opozície. Kaliňák však netúži po provládnych novinách. Konštatuje, že také nepozná.
Kaliňák v rozhovore pripomenul to, čo pred ním pred týždňom zdôraznil premiér. Sme krajinou
s najvyššou mierou slobody novinárov. Túto slobodu však novinári zneužívajú.Za kritických občanov, ktorým sa taká situácia nepáči,dodávam:
Tí, ktorí sami seba pyšne označujú termínom "investigatívni novinári", si od volieb zjednodušili svoju prácu tak, že do podoby článkov (systematicky osočujúcich koalíciu a vyzdvihujúcich opozíciu) len rozvádzajú heslá spopod Bonaparte. Ak si čitateľ prezrie ich stránky - deň čo deň to isté.
Opravujem: "...o vratkách DPH..."
Vyhľadajte si informácie o vratkáh DPH Bašternákovi za vlád Dzurindu, Radičovej, Fica za asistencie a podpory Lipšica a Sulíka. Aj terajší opoziční politici sa podieľali na finančnom vzostupe Baštrernáka. Kto má niečo "za nechtami", treba ho preveriť, ale všestrannejšia informovanosť nezaškodí.
Áno. Vo verejnoprávnom médiu, v RTVS, zavládli praktiky komerčných televízií.Úsilie manipulovať s divákom.Preto sa vo vedení ani nezaoberajú myšlienkou ponúknuť rozhlasovým poslucháčom či televíznym divákom také diskusie s odborníkmi a politikmi (ale v početnejšom zastúpení) na veľmi vážne témy, ktorými žije Slovensko, do ktorých môžu vstupovať záujemcovia o diskutované témy aj z radov poslucháčov a divákov. (Samozrejme, nemali by ostávať len pri symbolickom zastúpení názoru jedného sledovateľa relácie.) Príkladom jeČT1 s diskusnou reláciou Máte slovo (Ale aj túto podobu diskusie možno ešte v našich podmienkach vylepšiť,keby bol zo strany niekoho kompetentného záujem.) Kde sú skúsení, múdri odborníci? Sú tu vôbec dajakí?! Stačí už len počúvať "spisovnú reč" ("šľahnutú" západniarčinou) niektorých našich redaktorov a niektorých pedagógov štúdia mediálnej komunikácie, a namieste sú vážne pochybnosti.
Koho v tejto krajine zaujímajú názory občanov?! Len politikov pred voľbami (do volieb).
Toto je na správaní sa opozičných politikov zarážajúce a nezodpovedné, že oboznamujú médiá s "rezultátmi", teda s výsledkami nejakých "káuz" skôr, ako sú sporné prípady vyšetrené. Od marca nimi fascinovaní poniektorí "investigatívni novinári" sa pretekajú v tom, kto o nich skôr či viac napíše, kto ich čo najpresvedčivejšie "zviditeľní".
Vieme, aké boli prieskumy pred voľbami a ako dopadli voľby.
Prečo tí, ktorí realizujú prieskumy, neoznamujú, akým spôsobom realizujú prieskumy a kde. Len v Bratislave, či aj v regiónoch. Len v mestách, či aj na vidieku. V nákupnom centre či pred univerzitou. Ako usilujú o objektivitu prieskumu?
Skôr jeho priateľa Truhlíka ( v českom origináli Pytlíka).
Unifikácia škôl pokiaľ ide o rôzne podoby monitoringu vedomostí žiakov, najmä jednotná maturitná skúška bez ohľadu na druh škôl - na čo a pre koho je toto dobré? Len "potápanie " istých škôl, ktoré majú s ohľadom na druh štúdia, štruktúru žiakov, regionálne možnosti, isté špecifiká, ale plnia svoju úlohu prípravou na isté povolania, ktoré nevyžadujú poznatky budúceho filozofa, literáta, vedca.
Už dávno nejednému občanovi vŕta hlavou, prečo si každý druh školy nevytvára svoje svoje vstupy, svoje výstupy, ktoré sú podriadené potrebám tej - ktorej školy (pravda,na základe štátnou inštitúciou vytýčených výchovných a vzdelávacích cieľov). Maturitu má dnes skoro každý, rastie enormný záujem maturantov aj zo stredných odborných škôl o VŠ, (ich kvalita nie je porovnateľná so študentmi z gym,, česť výnimkám), no nie
o pokračovanie vzdelávania v odbore, ktorému sa venovali na SŠ, ale o štúdium práva, politológie, a vôbec, hlavne o taký odbor, aby sedeli nikde v kancelárii.
Pridávam "zabudnuté":
Iniciatívy súkromných zriaďovateľov škôl nekorešpondujú vždy s potrebami regiónu (či Slovenska), pokiaľ ide o uplatnenie sa absolventov škôl v odboroch, ktoré vyštudovali. Nie div, že súkromnými školami sú zväčša gymnáziá (a vôbec školy humanitného zamerania).
Súhlasím, nech o druhoch stredných škôl v krajoch rozhodujú kompetentní z vlády, ale takým rozhodnutiam musí predchádzať seriózny prieskum.
Nie je normálna taká situácia, že ledva dvadsaťtisícové mesto má štyri gymnáziá, jedno štátne, dve súkromné a jedno cirkevné, pričom vieme, že väčšina absolventov gymnázií dlhodobo uprednostňuje vysokoškolské vzdelávanie humanitného a spoločenskovedného zamerania.
Nemožno sa čudovať, že potom tu máme nielen nezamestnaných (a neraz i "nezamestnateľných") absolventov istých odborov VŠ, ale máme i rozrastajúcu sa armádu úradníkov s vysokoškolskými titulmi v kanceláriách rôznych inštitúcií (a to na výkon takých prác, na ktoré kedysi stačila v každom úrade tretina zo súčasného počtu ich zamestnancov, a to i zo stredoškolským odborným vzdelaním) a pribúda
i zamestnancov vysokoškolákov v nákupných centrách.
Záujem o gymnázia by zredukoval (a, takrečeno, "prečistil") aj návrat k niekdajšiemu deleniu tried v nich na prírodovedné a humanitné.
Áno, každé dieťa si zaslúži otca a matku. Aj človek s opačnou orientáciou si praje, aby sa k nemu otec a matka hlásili a neodmietali ho aj po tom, čo im dá vedieť, že je práve jedincom
s takýmto osudom.
Určite Vám nie je neznáme "verejné tajomstvo", že viacerí mladí muži sa rozhodnú pre život v askéze, pre život kňazov preto, lebo vedia, že pravda o nich by "ublížila" ich "kresťanským" rodinám.
(O orientácii rozhoduje príroda, nie vôľa človeka!)
Odporúčame