Taký motív, ako je pestovanie, prehlbovanie a rozvíjanie nacionalizmu, do politiky demokratickej spoločnosti nepatrí.
Provokácie v tomto smere Vás nectia.
Taký motív, ako je pestovanie, prehlbovanie a rozvíjanie nacionalizmu, do politiky demokratickej spoločnosti nepatrí.
Provokácie v tomto smere Vás nectia.
K vyššie uvedenému ešte dopĺňam:
Ak sa nejakému pracovníkovi nepozdávajú nejaké praktiky na pracovisku, sťažuje sa nadriadenému.Keď ten primerane nereaguje (vraj Lajčák), tak sa treba sťažovať "vyššie" (nad každým je ešte nejaká kontrola, nielen
v kresťanskom zmysle ten Najvyšší).Treba teda veci riešiť najprv "po pracovnej línii" a zo strany kompetentných, nie túžiť silou mocou po medializácii. Niektoré médiá už predkladajú verejnosti obraz Hlávkovej ako slovenskej obdoby Jany z Arku, v niektorých už uvažujú o nej a o jej kolegovi ako o adeptoch na ocenenie Biela vrana. (Len aby sme nezakladali tradíciu, že toto ocenenie bude udelené a vzápätí odobrané.)
Určite tu vyvstáva aj podozrenie, že ktosi si tu už "prihrieva polievočku".
Pokračujem:
Netreba zabúdať, že Lajčák sám podujatie neorganizoval, mal na to "kompetentných", určite bol presvedčený (a asi je aj doteraz presvedčený, niektorí občania s ním), že ak bola plánovaná suma na podujatie prekročená, bol na to dôvod.
Chcem upozorniť,že v súvislosti s touto záležitosťou sa v niektorých diskusiách objavil aj takýto názor. Aj pri organizovaní súkromných podujatí platí, že ak organizátorovi veľmi záleží na tom, aby podujatie vyznelo čo najpriaznivejšie pre pozvaných hostí,radšej si naň aj požičia, nepozerá na výdaje,aby bol spokojný s tým,že nielen splnilo, ale aj predstihlo očakávania.
Samozrejme,či ide o financovanie nejakého podujatia súkromníkom či štátom, teda občanmi (ak ide o verejné prostriedky,tak to platí predovšetkým), priveľkému rozdielu medzi plánovanou sumou na podujatie a skutočnými výdajmi naň možno predísť už dôslednou prípravou naň. Dôslednou v tom zmysle, že doň budú zaangažovaní zodpovední odborníci so skúsenosťami (nie "zelenáči"), odborníci,ktorí si svoje meno nedovolia pošpiniť žiadnymi podozreniami.V prípade verejných podujatí organizovaných štátnou inštitúciou to nebudú odborníci po politickej línii,nebudú to ani "odborníci",ktorých hlavnou kompetenciou je štúdium
v zahraničí.
Ajhľa, hlas "svedomia Slovenska" musí prehovoriť, musí byť vypočutý, napriek tomu, alebo práve preto, že je predvianočný čas, čas "stíšenia sa",pokoja, lebo podľa tohoto "principiálneho"politika (od istého času opakovane upozorňujúceho na morálne prešľapy verejných činiteľov - len on ich totiž pozná zo zaručene hodnoverných zdrojov) si istí politici nezaslúžia pokojné sviatky pre nečisté svedomie. On je síce veľmi smutný, nešťastný z toho, že je predvianočný čas, ale musí verejnosti dať vedieť, že minister zahraničných vecí ho sklamal, sklamal jeho
dôveru (!), lebo klamal, zavádzal, utajoval informácie.
Ale nejeden občan sa pýta, ako možno vymôcť informácie o osobných údajoch aktérov podujatia, keď si to oni neprajú? Prečo sa s rovnakou vehemenciou ako do tejto záležitosti nepustia "principiálni" vyšetrovatelia aj do vyšetrovania vynaložených nákladov na galavečer verejnoprávnej televízie?
Diskutéri majú pravdu v tom, že nejakú stranu síce možno zakázať, ale názory blízke programu tej- ktorej strany ťažko obmedzovať, tým menej zakazovať.
Ale zákaz predsa len umožní aspoň eliminovať šírenie niektorých neprogresívnych, aj priamo radikálnych názorov, lebo na politickej scéne nebude "jedna z názorových opôr" takto naladených voličov, ktorú, navyše, treba preukazovaním priazne voliča na politickej scéne (tým viac v parlamente) udržiavať.
Mnohí občania neprestávajú žasnúť, ako je možné, že sa do parlamentu dostávajú strany jednak
s nepokrokovým, "reakčným" programom, jednak strany, ktorých zrod nie je výsledkom dlhodobého názorového zápolenia o voliča, dlhodobého presadzovania zmysluplného politického programu, ale výsledkom vôle niekoho, kto má finančne "na to", aby predovšetkým - aj takým spôsobom - spopularizoval sám seba.
Opravujem.
...nič nové vynájsť, ako to...;
...nie stres zo známkovania,..."
A dopĺňam:
Samozrejme, vyučovacie metódy možno striedať, najmä v nižších ročníkoch treba presadzovať hravé formy. Ale už tridsať rokov tu máme požiadavku "humánnych vzdelávacích metód" a žiaci "hlúpnu". Prečo nemá verejnosť možnosť sledovať televízne diskusie za účasti viacerých odborníkov na vzdelávanie (vrátane doteraz sa len sťažujúcich, ale nikde "neargumentujúcich", nediskutujúcich učiteľov), a to v diskusiách "otvorených", t.j., prístupných aj laickej a odbornej verejnosti spomedzi divákov?!
Najväčšou slabinou našej demokracie je absencia kultivovanej diskusie. Tu nevidieť ani elementárnu snahu odborníkov učiť verejnosť diskutovať. Vidieť len televízne diskusie, v ktorých sa politici do seba púšťajú ako bojom rozvášnené kohúty, tak toto má komu a čomu pomôcť?! Dobrej veci nie, len snahe "rozpálených hláv", vrátane niektorých novinárskych, udržiavať tu bojové nálady a prikladať do "vatier nenávisti".
Vyšetrenie niektorých "vlečúcich sa" káuz by určite pozitívne ovplyvnilo verejnosť, ubralo by z mnohých názorových súbojov, prinieslo úľavu mnohým už dlho nahnevaným občanom.
V oblasti vzdelávania nemožno nič nové vynájsť ako to, čo bolo známe, odkedy existuje ľudstvo. Vedieť niečo bude len ten, kto má vôľu poznatky, či už praktické či teoretické, si osvojiť. Zmysluplne diskutovať, kriticky myslieť, predovšetkým samostatne myslieť, nemôže ten, kto nemá v hlave žiadne seriózne poznatky. Ak treba na niečom v školstve pracovať, tak je to motivácia žiaka učiť sa. Motivácia aj vinou rodičovskej výchovy "lenivých" , neraz úplne rozmaznaných detí zbierať vedomosti, zručnosti, mať ctižiadosť byť "zorientovaný", zbehlý v čomkoľvek, byť pyšný na seba, že úspešne zvládnem aj nepríjemne povinnosti.Lebo učenie je aj "drina" a treba si vedieť zdôvodniť, prečo ju musím absolvovať.
"Nie fakty, ale diskusie,nie povinnosti, ale hra,nie stres z známkovania,nie strach z neúspechu",požadujú "odborníci".
Audiovizuálne pomôcky by mali byť samozrejmosťou. Ale sú zneužívané. Kde je u nás intelektuálna vyspelosť, preukazovanie kultúrnosti, poznania zásad etikety?
Hovorí sa."Aká hlava, také údy." Politici, poslanci, by mali byť občanom vzorom v správaní sa. Ak to nejde cestou osobnej uvedomenosti, musí zasiahnuť nejaké spoločne prijaté pravidlo a sankcia.Ak sa politici správajú ako z reťaze utrhnutí, čo všetko môže bežný občan?!
Môžeme sa čudovať, že tu za skoro tridsať rokov od Novembra občania Slovenska hlúpnu, výsledky vzdelávania sú deprimujúce, v správaní sa občanov sa prehlbujú extrémy? Však tu bujnie svojvôľa!
Ak by ste boli politik, páčilo by sa Vám, aby povolenou vizuálnou pomôckou (masy, vzdelávajte sa, zorientujete sa!) bolo aj tričko poslanca sa hanlivou osobnou nadávkou na politika (napríklad na Vás?) a transparenty s rovnako urážlivými označeniami?
Ktorý parlament vyspelej civilizovanej krajiny môžete uviesť, v ktorom sa také niečo deje? (A už len nosenie tričiek!)
Z vyučovacích hodín spoločenskovedných predmetov (najmä slovenčiny, lebo jej úroveň ovplyvňuje aj získavanie poznatkov z väčšiny iných vyučovacích predmetov) sa vytráca hlas žiaka, ústne vyjadrenia toho, ako sa žiak popasoval vlastnými silami s nejakým textom z internetu či z knihy, ako ho vie pretvoriť do vlastných slov,či vie pri zachovaní jeho zmyslu zredukovať jeho rozsah, či vie napríklad jeho zmysel a význam sformulovať aj jedinou vetou (tak najlepšie preukazuje, či textu porozumel). Viac treba nabádať žiakov, aby aj v rámci domácich úloh usilovali o formulovanie vlastných postojov k preberaným témam učiva (úvaha -esej).Na hodine sú po ich prečítaní či po prednese spamäti konfrontovaní s názormi spolužiakov či učiteľa.Viac treba diskutovať o istých témach. Žiak musí podstupovať viac samostatného úsilia pri osvojovaní akéhokoľvek poznatku. Žiaci, ktorí majú serióznu sumu poznatkov zo štandardných predmetov,nepotrebujú samoúčelnú mediálnu výchovu.
V médiách sa vedia zorientovať.
Nikto sa nepozastavuje nad takou zjavnou skutočnosťou, ako je zaostávanie mladších generácií oproti starším
v oblasti všeobecných poznatkov. Zhrozene to zisťujú v rodinách v obyčajných rozhovoroch členov rodín. Chýbajúce základné poznatky z matematiky, chatrné z prírodných vied, absencia serióznych poznatkov z histórie vôbec, už ani nespomínajúc oblasť kultúry a literatúry. Najmä literatúra je "čierna diera". Málokto vie už len uviesť obľúbený citát nejakého vedca nejakej osobnosti, zarecitovať aspoň nejaké dvojveršie. Neznáme je už i to, kde všade sa používa spisovný jazyk, kde nie. Vraj načo to držať v hlave, všetko sa nájde na internete. Ale kde je- samozrejme, racionálnymi cestami- posilňovanie pamäte, kde je sýtenie pamäte aj nejakými poznatkami, ktoré treba aj samostatne porovnávať, zatrieďovať, klasifikovať, vyhodnocovať, veď kritické myslenie, samostatné myslenie vyžaduje popri životnej praxi aj značné množstvo preštudovaných, prečítaných a aj pamäťovo osvojených poznatkov.
Škodoradosť - najväčšia radosť! Škandalizovať,"potopiť" politického protivníka - tento trend zavládol od volieb na politickej scéne a v médiách z iniciatívy vedenia opozície.
("Novinári, občania - priaznivci, zatlieskajte,oceňte, akýže som to odvážny hrdina, akýže som to Zorro pomstiteľ! Môžete ľutovať, že taký bojovník za pravdu, morálku a spravodlivosť nie je vo vláde! Musí sa to čím skôr zmeniť!"
V tomto duchu sa nesie povolebná slovenská politika.)
Možno pochybovať, že list pána europoslanca prijali v Luxemburgu s veľkým uznaním.
Ale toto, čoho sme svedkami od volieb, tu bolo už pred voľbami. Nebolo dôležité vo verejných vystúpeniach politikov veliť: "Spájajme sily, schopnosti, možnosti v záujme presadenia záujmov občanov!", ale "Len nie s XY, kto sa spája s XY, ten je zradca, ten je nehodný priazne voliča!" V takomto zmysle začalo (a pokračuje )
aj"masírovanie verejnej mienky" niektorými médiami.
Namiesto sústredenia sa na vážne témy, riešime neraz i osobné spory politikov.
Tvrdenie pána Fica, že multikultúrna Európa ne je možná, je, bohužiaľ, v rozpore s realitou. Vývoj v Európe nie len v posledných rokoch, ale v posledných desaťročiach, posilňuje tento jav, ktorý je už skutočne charakteristickou črtou súčasnej Európy.
Pokiaľ ide o migračnú krízu, už aj Merkelová prehodnocuje rétoriku na túto tému. (Od ústretovosti -"uvítacích programov"- k zdôrazňovaniu potreby diferencovaného a prísne kontrolovaného vstupu do európskych krajín,
k zdôrazňovaniu sprísnenej azylovej politiky.)
A Nemci v druhej svetovej vojne a Rusi počas éry socializmu a tak ďalej a tak ďalej. Vpravte sa do civilizovaného sveta 21. storočia!
Zarážajúce je už len poznanie, že ktosi z vlády je ochotný zúčastniť sa so zástupcom opozície na schôdzke, ktorej témou majú byť predčasné voľby. Pochopiť by sa to ešte dalo, ak by túto tému rozhovoru politik vlády vopred nepoznal.
Veď ľudia s protichodnými politickými názormi, najmä dlhodobo známi, sa bežne stretávajú. (V prípade stretnutí vedúcich osobností politických protipólov - nech sú ich dôvody aj čiste súkromné - však obvykle vyvstávajú otázniky.)
Nestačím sa čudovať mnohým diskusným príspevkom. Vraj sme krajinou s obyvateľstvom prevažne kresťanskej viery.
Kresťanstvo predsa velí: "Človek človeku bratom,sestrou! Miluj blížneho svojho ako seba samého!"
Toľko zloby, škodoradosti! Kde sa to v ľuďoch berie? Kde sú výsledky rodičovskej výchovy, výchovy a vzdelávania
v škole? Kde je efekt etickej výchovy, náboženskej výchovy, náuky o spoločnosti, kde sú nejaké poznatky z čítania beletrie, ktorá "poľudšťuje", kultivuje? Kde je zodpovednosť médií?!
Tu "padne" človek (človek verejne známy, dlhú dobu ho i "spolustraníci" a tí najbližší "vynášali" priam do neba) a ešte ktosi zberá sily, aby doňho, obrazne povedané, "kopol, zašliapol ho, vtlačil ho do zeme, podupal po ňom"?! Hanebné! Neľudské!
Kedy sa už konečne nájdu v tejto krajine nejaké autority, ktoré začnú verejný priestor (vrátane mediálneho
- a predovšetkým ten) zbavovať toľkého nánosu morálnej špiny?!
Či Procházka sťal niekomu hlavu či vykradol banku?! Však sa treba spamätať!
Opravujem: " Ak k tejto odpovedi z Luxemburgu..."
Ak k tejto odpovedi z Lucxemburgu prispel aj Richard Sulík svojím listom, v ktorom žiadal prehodnotenie nominácie
Procházku na post sudcu, tak priaznivci Sulíka (občania, politici, novinári), ktorí by ho radi videli vo funkcii slovenského premiéra, sú určite pyšní na to, ako týmto "morálnym gestom" zabránil, aby sa "nehodnému človeku" dostalo takého vysokého ocenenia. Takže žiadny "bonzácky udavačský list" (žeby zo závisti? eštežečo! z čírej lásky
k pravde!), ale heroický čin, ktorý by si zaslúžil zápis do histórie Slovenska (aj EÚ?)
Odporúčame