Príspevky používateľa

• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Pokračovanie...

  Ak teda nejde o demokratické voľby na Ukrajine, tak padá argument o tom, že by tam "demokratické voľby napravili" protiústavný prevrat.

  Vami uvádzané číslo "podpory" z volieb 2012 negitimizuje protiústavný prevrat, najmä keď na odvolanie prezidenta bolo treba 3/4 hlasov a ten počet sa nedosiahol.

  Krym neveril majdanistom preto, lebo deň pred prevratom sa s Janukovyčom dohodli na predčasných voľbách a v nasledujúci deň dohodu porušili a zvrhli ho. Keby dodržali dohodu s Janukovyčom z 21. februára, ktorú garantovali traja ministri štátov EÚ, žiaden problém so separáciou Krymu nemusel byť.

  Na záver len toľko: myslím, že v tejto diskusii už nemá zmysel pokračovať. Čitatelia nech posúdia, koho argumenty sú presvedčivejšie.

  brankof
  23.03.2015
  17:46
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Píšete: "80% existujúcich štátov v priebehu posledných sto rokov malo režimy, ktoré vznikli v rozpore s konštitučnými princípmi (ústavou)"

  - Odkiaľ máte to číslo 80%? Môžete citovať zdroj?

  Navyše, príklady porušenia ústavy nie sú práve presvedčivé. opmeniem fakt, že ruský cár abdikoval, ale spomenúť treba, že Rusko sa práve kvôli problému legitimity krvavo borilo v občianskej vojne. Pokiaľ ide o Čechy po roku 1918, Rakúsko uznalo vznik českého štátu, takže legitimita bola prítomná aj podľa rak.ústavného práva.

  Píšete: "demokratické voľby ústavného súdu je dodržanie zákonného postupu pri vymenúvaní sudcov ústavného súdu, u nás ho nedodržal predminulá, táto vláda ani súčasný prezident a ...... žijeme"

  - ÚS v SR sa nekreuje demokratickými voľbami. Navyše, ak aj nastali problémy s vymenovaním, nestalo sa, že by niekto len tak zvrhol tretinu súdu.

  brankof
  23.03.2015
  17:41
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Iste, že išlo o kolónie, ale medzinárodné právo by malo platiť pre všetkých. Treba dodať, že história ovplyvnila udalosti nielen v tzv. kolóniách. Navyše, existujú však aj príklady, keď nešlo o anexiu koloniálnych území, napr. spomínaný východný Jeruzalem, ktorý uvádzam inde.

  Rozdiel medzi oddelením a pripojením, ktorý uvádzate, je naozaj pochybný, lebo ak má entita právo rozhodovať o sebe, má právo rozhodnúť aj o tom, či chce byť súčasťou iného štátu alebo nie.

  Pri oddelení nemusí dať štát slobodu svojim občanom, navyše, často tiež ide o "bábkové štáty", ktoré sú pod faktickou kontrolou iného. Okrem toho, pripojenie územia k inému štátu nie je automaticky "prehratou vojnou" druhého štátu.

  Váš názor na tie rozdiely je možno relevantný pre vás, ale nie pre medzinárodné právo a nemožno z neho robiť závery o legitímnosti alebo nelegitímnosti.

  brankof
  23.03.2015
  10:10
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Pokiaľ ide o východný Jeruzalem, máte veľmi zlé informácie: východný Jeruzalem je podľa izraelského práva nielen súčasťou Izraela, ale dokonca súčasťou jeho hlavného mesta. Hoci iné štáty izraelskú právnu úpravu neuznávajú. Aspoň fundamentálne fakty by ste mohli poznať...

  Ak ale potrebujete iný príklad, zoberme si ománske územie Gwadár, kde pakistanská vláda pri obsadení argumentovala práve postojom obyvateľstva.

  Ak dovediem vaše chápanie pojmu národ do dôsledkov, mám pocit, že každá obec s prevahou ruského etnika v pobaltských štátoch si môže vyhlásiť nezávislosť na základe práva národov na sebaurčenie.

  píšete: "RS by malo rovnaké práva, ak by to spoločenstvo vnímalo ako úprimnú snahu o nezávislosť."

  - Kto je medzinárodné spoločenstvo? A myslíte, že snaha o nezávislosť, ktorú Srbi v Bosne za posledných 20 rokov opakovane deklarovali, bola "neúprimná"? A prečo by mali Srbi v RS začať názvom? Ktorý názov štátu je dobrý a ktorý je zlý?

  brankof
  23.03.2015
  09:51
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Na začiatku vlákna ste vyjadrili pochybnosti o mojom právnom myslení, skúste sa zamyslieť nad svojím.

  Keď sa pýtate na to, či boli podania na ústavný súd o protiústavnosti odvolania prezidenta Janukovyča, myslíte si, že malo význam obracať sa na ten súd po tom, čo majdanisti uskutočnili protiústavnú čistku a skupinu nepohodlných sudcov vymenili svojimi zástancami?

  Porušenie ústavy prezidentom Gašparovičom či ďalšími ústavnými činiteľmi už niekoľkokrát nastalo, ale porovnávať to so situáciou, kde boli paralyzované tri zložky moci - prezident, ÚS a aj parlament, kde na hlasovanie "prebehlíkov" dohliadali pučistickí ozbrojenci, je absurdné.

  brankof
  23.03.2015
  08:56
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Nemyslím si, že vývoj potvrdzuje váš názor, práve naopak.

  Protiústavný prevrat sa nedá "napraviť" nejakými voľbami, to je len bežný spôsob pučistov ako dať svojmu puču punc legitimity. Ak o nejakej "náprave" už špekulujete, bolo by potrebné urobiť túto "nápravu" spôsobom, ktorý bude výsledkom dohody všetkých strán sporu. Je potrebné urobiť nejakú kvázi-ústavnú dohodu strán sporu.

  Lenže práve to majdanisti po prevrate neurobili, naopak, po puči postupovali veľmi jednostranne. Stačí si pozrieť zloženie prvej poprevratovej vlády. Je pochopiteľné, že Krym neveril voľbám, organizovaným pučistami.

  O "demokratickosti" volieb na Ukrajine existujú tiež vážne pochybnosti, lebo hlavnému kandidátovi východu O. Carjovovi majdanisti znemožnili kampaň. Po tom, čo si ho "demokrati" počkali v Kyjeve pred televíziou a zmlátili ho, odstúpil z volieb.

  Mimochodom, veľmi by ma zaujímalo, čo rozumiete "demokratickými voľbami" v prípade ústavného súdu, lebo ten sa kreuje úplne iným spôsobom.

  brankof
  23.03.2015
  08:40
• Kodaň je pobúrená ruskými slovami o útoku jadrovými raketami
  

  Tú analógiu treba skúsiť trochu inak: ak sú dve skupiny ozbrojencov vybavené iba mečmi, ale jedna z nich sa chce ešte dozbrojiť štítmi, vyznieva to, že chce získať nad súperom prevahu. A ten súper to z pochopiteľných dôvodov bude vnímať ako hrozbu.

  Myslím, že Rusko nechce,aby všetci odzbrojili, ale chce to, aby sa západné veľmoci nevyzbrojili novými zbraňami...

  brankof
  22.03.2015
  19:48
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Keď sa pýtate na povojnový prípad, kde nešlo o koloniálnu mocnosť, bolo to napr. vo východnom Jeruzaleme po roku 1967, ktorý sa podľa izraelského práva stal priamo súčasťou Izraela, nielen okupovaným územím.

  píšete: "právo národov na sebaurčenie sa vzťahuje aj na národy, ktoré nemajú žiadne právomoci".

  - Lenže albánsky národ má nielen právomoci, ale dokonca aj vlastný štát.

  Mimochodm, ak teda nemal platiť status federálneho subjektu, bolo to treba povedať RS v Bosne a Rep. Srbskej Krajine v Chorvátsku, keď vyhlásili nezávislosť.

  RS v Bosne chcela byť a stále chce byť nezávislým štátom. Naposledy to lídri RS deklarovali v čase škótskeho referenda.

  V roku 1993 sa ČR a SR rozdelili po dohode. Nevidím žiadnu analógiu s Kosovom.

  brankof
  22.03.2015
  19:40
• Kodaň je pobúrená ruskými slovami o útoku jadrovými raketami
  

  Článok je veľmi manipulatívny, najmä názov.

  Ruský veľvyslanec povedal, že účasťou na tzv. raketovom štíte zvyšuje Kodaň riziko útoku na svoje vojnové lode. Je zrejmé, že povedal pravdu, lebo Rusko dlhodobo vníma tzv. raketový štít ako hrozbu svojej bezpečnosti.

  Vyjadrenia, že "raketový štít je obranným systémom" je pokrytecké, lebo západné mocnosti, najmä USA, disponujú množstvom ďalších útočných zbraní. A tzv. obranným štítom by ešte zvýšili svoju vojenskú prevahu nad Ruskom. Každý, kto sa do toho amerického projektu zapojí, nemôže nevyvolávať pozornosť ruských ozbrojených síl.

  brankof
  22.03.2015
  15:10
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Pokiaľ ide o porušenie ústavy, iste že najaké porušenie ústavy nastalo u nás aj na Ukrajine predtým. A každé porušenie ústavy je nebezpečné. Ale nie každé predstavuje rovnaké riziko pre kontinuitu ústavného poriadku.

  Pokiaľ ide o tie porušenia ústavy u nás, tak tie väčšinou rieši ústavný súd. Na Ukrajine však hneď po prevrate protiústavne vymenili skupinu nepohodlných sudcov a tým znemožnili uvedený potup.

  Po Majdane teda zvrhli nielen prezidenta, ale aj skupinu sudcov ústavného súdu. Majdanisti tiež obsadili parlament, takže všetky tri zložky moci boli ich protiústavným postupom paralyzované. Taká situácia pri porušení našej ústave nenastala ešte vôbec nikdy nenastala.

  Celkovo, argument znie: keď možno uznať výsledky protiústavného prevratu v Kyjeve, prečo nemožno uznať vysledky referenda na Kryme, ktoré bolo tiež v rozpore s ukr. ústavou? Prečo môže jedna skupina porušovať ústavu a druhá nie?

  brankof
  22.03.2015
  14:26
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Pri rozpade ZSSR alebo ČSFR alebo Juh. išlo o to, že sa uznali práva subjektov, ktoré mali ústavný charakter federálnych subjektov. To Kosovo nemalo.

  To, že nepoznáte prípady krajín, kde sa územie pripojilo k inému štátu,je vaša neznalosť, napr. spomínané pripojenie portugalskej Goy k Indii.

  Či sa vytvára veľká India, Nemecko alebo Rusko nie je rozhodujúce. Podstatné je či sa porušuje územná celistvosť iného. To sa v prípade Kosova stalo.

  Mimochodom, RS v Bosne chce tiež vyhlásiť iba nezávislosť a nechce s a nechce sa pripojiť k Srbsku.

  Pokiaľ ide o osamostatnenie Čiech, Rakúsko to mnohokrát podpísalo. Ak by Srbi podpíali nezávislosť Kosova, tiež by nebol problém.

  brankof
  22.03.2015
  11:53
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Príkladov postupu, kde sa menia hranice viacerých štátov, je naozaj dosť. Napr. pripojenie portugalskej Goy, Diu a Daman. To sú základné fakty z histórie...

  Nemyslím si, že je podstatné, či sa Kosovo pripojí k Albánsku alebo si vytvorí "nezávislosť". Nevidím problém v tom, ak sa entita pripojí k inému štátu, nevidím problém ani so vstupom NDR do SRN, teda do veľkého Nemecka, v roku 1990.

  Či sa nejaká entita pripojí k inej alebo bude nezávislou nie je rozhodujúce. Rozhodujúce je, či sa protiprávne poruší ochrana územnej integrity iného štátu.

  brankof
  22.03.2015
  11:42
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  ad 2.) Status Kosova sa riešil opakovane, a dávno pred rokom 1990. Rovnako ako status Krymu.

  Navyše, že v prípade Srbska uvádzate, že zrušilo kosovskú autonómiu a súčasne opomínate, že Ukrajina v 1995 zrušila krymskú ústavu.

  Pokiaľ ide o eskaláciu na Kryme, tá bola dlhodobá, prejavila sa napr. pri zrušení ústavy v 1995. Pokiaľ ide o voľby 2012, tak Krym dal hlas stranám, ktoré podporovali V. Janukovyča. Práve z dôvodu vzťahov k RF.

  ad 3.) S právom na sebaurčenie je to komplikovanejšie. Nie každý región, kde prevažuje isté etnikum, má právo odtrhnúť sa. O to sa pokúšala i RS v Bosne a tá má dokonca status federálnej republiky. A ani Rusi sa v tých pobaltských regiónoch, kde majú väčšinu, nemôžu len tak odtrhnúť.

  O duchu demokracie pri krymskom referende môžete pochybovať, hoci išlo určite o vyjadrenie vôle väčšiny obyv. Podobne ale možno pochybovať o sebaurčení Kosova, keďže väčšinu odporcov nezávislosti vyhnali.

  Na invektívy o tom, či mám právne myslenie, reagovať nebudem...

  brankof
  21.03.2015
  21:55
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Pokiaľ ide o to, že som nezaradil do popisu Kosova mnohé veci pred rokom 1999, uvedomte si, že je ťažké popísať v jednom blogu celú históriu Kosova. Ani v prípade Krymu som vôbec nespomínal široký historický kontext.

  ad 1.) Ak má byť etnické zloženie dôvodom pre nezávislosť Kosova, treba sa pýtať, či takéto právo má každý región s podobným etnickým zložením. Lebo takých je viac ako dosť.

  V prípade Krymu však pripojenie k RF podporujú aj mnohí z tých, ktorí sa hlásia k ukrajinskej národnosti, ale hovoria po rusky. Mnohí z tých, čo sa hlásia k ukrajinskej národnosti, odmietajú západo-ukrajinskú koncepciu ukrajinskej identity, viazanú na ukrajinský jazyk. V prípade Ukrajincov na Kryme hovorí väčšina z nich ako rodným jazykom ruštinou, ale v prípade Srbov v Kosove je ale naoozaj málo takých, ktorí by ako rodným jazykom hovorili albánsky. Oficiálne číslo tých čo sa pri ukrajinskom sčítaní na Kryme hlásili k ruskej národnosti je nižšie než číslo tých, ktorí sa chceli pripojiť k RF.

  brankof
  21.03.2015
  21:06
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Skúšam si predstaviť analógiu so Žitným ostrovom. Platila by, keby boli splnení nasledujúce podmienky: v Bratislave by na prelome rokov 2013-2014 prišlo k masovým demonštráciám proti Ficovi a Gašparovičovi, pri ktorých by boli zabití ľudia. Následne by lídri opozície, vrátane pravicových extrémistov, protiústavne zvrhli prezidenta a skupinu ústavných sudcov. I. Gašparovič by ušiel do Budapešti a v reakcii a to by Žitný ostrov vyhlásil nezávislosť.

  K počtom Ukrajincov: väčšina obyvateľov východnej Ukrajiny chápe pod slovom Ukrajinec čosi úplne iné než obyvateľ Ľvova. Na východe vnímajú ukr. identitu tak ako Gogoľ z ukrajinskej Poltavy. Svoju identitu spájajú s Ruskom a ruským jazykom. Preto tam málokto hovorí ukr. jazykom. A aj medzi utečencami z Donbasu do Ruska je zastúpenie ľudí s ukr. národnosťou veľmi vysoké.

  brankof
  20.03.2015
  18:04
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  Zabúdaš, že mnohí zo Srbov pôvodom z Kosova žili v roku 1991 v iných federálnych republikách a po 1991 sa museli vrátiť. Mnohí zo Srbov sa tiež hlásili k iným národnostiam, napr. k Čiernohorcom alebo tzv. Juhoslovanom. Medzi rokmi 1991 a 1999 sa demografia dosť zmenila. Píšem o tom na inom mieste viac.

  O tvojom príklade s Maďarskom sme sa už bavili inokedy, ale Maďarsko opakovane uznalo hranice Slovenska, napr. aj v roku 1995. Naopak, Srbsko nikdy neuznalo tzv. nezávislosť Kosova. Ale keď hovoríš, že má Kosova mať nezávislosť od Srbska kvôli demografii, má ju mať aj Rep. Srbská v Bosne, kde žije obrovská väčšina Srbov?

  brankof
  20.03.2015
  16:56
• Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova
  

  O 250 000 vyhnaných po roku 1999 hovorí aj západná HRW: http://www.hrw.org/zh-hans/node/80994/sectio…

  Tvoje čísla sú dosť zavádzajúce, lebo medzi rokmi 1991 a 1999 sa demografická situácia v Kosove dosť zmenila. Do Kosova sa napr. vrátili Srbi, ktorí z Kosova v 20. storočí z ekonomických dôvodov odišli do iných federálnych republík a po 1991 sa vrátili. Do Kosova medzi rokmi 1991 a 1999 prišla aj skupina srbských utečencov, napr. z Bosny.

  Vyháňanie ľudí, ktorí si už v 90. rokoch raz prešli peklom a po roku 1999 to mali absolvovať znovu, bolo zvlášť odsúdeniahodné. Okrem toho, z Kosova nevyháňali len Srbov a Rómov, ale aj ďalšie národy , napr. Čiernohorcov.

  brankof
  20.03.2015
  16:48
• Informácie o zhromaždení proti základniam NATO z 12. marca 2015
  

  Žiaľ, na Slovensku sa o zásadných politických otázkach nerozhoduje vo voľbách, ale po nich. Po voľbách si volajú poslancov finančné skupiny a niektorí veľvyslanci, aby im objasnili, čo budú počas volebného obdobia robiť.

  Na to, aby tu bola aspoň čiastočne demokracia, je potrebné zmeniť ústavnú úpravu referenda a nechať občanov, aby mohli o zásadných otázkach rozhodovať sami.

  brankof
  14.03.2015
  09:03
• Informácie o zhromaždení proti základniam NATO z 12. marca 2015
  

  Vo voľbách sa ľudia nerozhodovali podľa programu politických strán k NATO, tam rozhodovali iné témy. Práve preto je treba o NATO hovoriť. Politické strany na Slovensku nie sú prvkom demokracie a názor voličov ich nezaujíma. A práve preto všetky politické sily bránia súčasnú neefektívnu ústavnú úpravu referenda.

  brankof
  14.03.2015
  08:56
• Informácie o zhromaždení proti základniam NATO z 12. marca 2015
  

  Členstvo v NATO nie je garanciou bezpečnosti SR. Žiaden člen nemá na zklade Seveeroatlantickej zmluvy právnu povinnosť vojensky nám pomôcť v prípade napadnutia, môže urobiť opatrenie, ktoré bude považovať za potrebné. Skúsenosť s tým majú Gréci, ktorí v prepočte na HDP vydávajú najviac zo svojho HDP v celej EÚ. Ale USA nepomohli dokonca ani Francúzom a Britom, keď im počas suezkej krízy ZSSR hrozil vojnou: Písal som o tom tu: http://brankof.blog.pravda.sk/2014/04/04/ako… .

  Myslím, že najlepšou garanciou mieru v Európe by bol systém bezpečnosti, do ktorého bude zapojené aj Rusko.

  brankof
  13.03.2015
  20:55