Vďaka za reakciu. S mnohým súhlasím, hoci v septembri 1998 na referendum prišlo až 44,25% občanov: http://sk.wikipedia.org/wiki/Referendum_na_S…
Vďaka za reakciu. S mnohým súhlasím, hoci v septembri 1998 na referendum prišlo až 44,25% občanov: http://sk.wikipedia.org/wiki/Referendum_na_S…
Súhlasím, že momentálne to na kompromis vôbec nevyzerá. A kompromis bude s každou pribúdajúcou obeťou ťažší.
Bohužiaľ, niektoré organizácie si platí dokonca ministerstvo zahraničia pramo, hlavne tie, ktoré sa vyjadrujú protirusky. Mnoho mimovládok sa len tvári ako "mimovládne", sú však z veľkej časti platené z prostriedkov nášho ministerstva zahraničia, z dotácií MZV a od SlovakAid.
Pamätáš sa, aké protesty v Kyjeve pripravili ultranacionalisti vtedy, keď Janukovyč navrhol zákon o regionálnych jazykoch, ktorý robil z ruštiny regionálny jazyk, teda asi to, čo má dnes maďarčina v SR?
Predstav si, že by navrhol federalizáciu... To by ten protiústavný puč prišiel oveľa skôr než v roku 2014!
Krym nepriniesol klinec do rakvy federalizácie, tá bola pre ukrajinských nacionalistov neprijateľná vždy.
Protiústavnosť puču na Ukrajine bola očividná. Podľa čl. 111 ústavy treba na odvolanie prezidenta použiť postup, ktorého sa zúčastnia najvyšší súd, ústavný súd, špeciálny prokurátor a celé to skončí trojštvrtinovou väčšinou v parlamente. Toto nebolo dodržané, požadované orgány neboli ingerované a ani trojštvrtinová väčšina pri hlasovaní sa nedosiahla. A to nehovorím o protiústavnom odvolaní ústavných sudcov.
Pokiaľ ide o novú vládu, pri jej kreácii možno tiež vidieť viacero problémov. Chýbal ústavný prezident, naopak, prítomní boli majdanistickí demonštranti v rokovacej sále a beda tomu, kto by namietal ich prítomnosť...
Na zmenu štátnych funkcionárov v SR platia iné ústavné pravidlá než na Ukrajine, aké, to je samostatná téma. Nevidím podobnosť so zmenami v SR v roku 1994, ale ani nijaká vonkajšia podobnosť by neznamenala legalizáciu protiústavných postupov pučistov na Ukrajine.
Srsko nesie zodpovednosť za mnohé veci, ale pokiaľ ide o Srebrenicu, tak by si si mal doplniť vedomosti. Už dávno pred spáchaním zločinov v Srebrenici Juhoslávia, ktorej súčasťou bolo i Srbsko, prerušila kontakty a uzavrela hranicu s RS v Bosne, ktorej predstavitelia mali byť zodpovední za Srebrenicu...
Pokiaľ ide o Bosnu, tak udalosti v Bosne neboli dôvodom na bombardovanie Belehradu v roku 1999. Naopak, podľa Daytonu sa Miloševič stal dokonca garantom mieru v Bosne...
Píšeš: "Prečo sa asi všetci chceli odtrhnut od Srbov?"
Opäť sa mýliš, v Čiernej hore sa v 90. rokoch v referende rozhodli zotrvať v Juhoslávii so Srbmi...
Pýtaš sa, prečo všetci utekali od Rusov a Srbov, čo im nohy stačili? Pýtaš sa takto tendenčne aj v prípade Čechov?
Mýliš sa aj v otázke mandátu OSN. Ten je možné dostať, len nie pre hocičo, čo si západné mocnosti zmyslia. Preto ho nedostali ani pre Juhosláviu 1999, ani pre Irak 2003...
Najprv k tej analógii s D. Stredou: Aby tá analógia platila, musel by nastať začiatkom roku 2014 tento vývoj: Demonštranti pod vedením lídrov „bratislavského Majdanu“, napr. Lipšica, Kotlebu a Matoviča, by protiústavne zvrhli Gašparoviča a Fica, ktorí by pred pučistami ušli do Maďarska. Pučisti by protiústavne vymenili aj tretinu ústavných sudcov. Kvôli zvrhnutiu Fica s Gašparovičom by potom povstal Žitný ostrov voči novej moci...
Treba si uvedomiť, že bez protiústavného puču v Kyjeve by neprišlo ani k separatistickým snahám regiónov.
K tomu separatizmu v RF: po rozpade ZSSR zastávalo Rusko princíp nedotknuteľnosti hraníc, aj v otázke Čečenska. Zmena tohto postoja nastala až potom, čo boli západom jednostranne zmenené hranice Srbska. Až potom Rusko začalo uznávať nové hranice štátov, napr. v JO či Abcházsku. Rusko vníma kosovský precedens, ktorý interpretuje tak, že princíp nedotknuteľnosti hraníc štátov už nemá takú hodnotu ako kedysi.
Zrejme o tom nevieš, ale napr. už 27. marca 1994 prebehlo v Doneckej a Luhanskej oblasti referendum so štyrmi otázkami o federálnom statuse, o ruskom jazyku, o euroázijskej integrácii s RF. Obrovská väčšina obyvatelov bola za. Výsledky referenda však neboli Kyjevom uznané. Odvtedy už uplynulo 20 rokov, teda nejde o žadne "sa ráno zobudilo".
Toto je len jeden z mnohých prípadov, kde sa objavilo odlišné novorosijské povedomie Doneckej a Luhanskej oblasti. Je pravda, že Albánci v Kosove mali lepšiu PR v našich médiách. Avšak to, že naše médiá o mnohých veciach dlhodobo neinformovali, neznamená, že sa nediali...
To, že v Kosove si spravili referendum v roku 1991 a konflikt kulminoval v roku 1999 nemení nič na tom, čo som napísal.
Inak, na Ukrajine tie konflikty vreli tiež už dlhšie. Stačí si napr. spomenúť na rozpory z roku 1994, keď Kyjev vlastným zákonom zmenil krymskú ústavu, ktorá hovorila o suverenite Krymu, ako aj niektoré zákony Krymu. Konflikt ale kulminoval až v roku 2014.
Pokial ide o udalosti na Kryme z roku 2014, tak išlo o priamy následok prtiústavného konania majdanistov v Kyjeve. Na Kryme sa pýtali: keď už teda neplatí ukajinská ústava v otázke odvolávania prezidenta (Janukovyč bol zvrhnutý v rozpore s čl. 111 ústavy), prečo má platiť ukrajinská ústava v otázke územnej celistvosti?
Je skutočným paradoxom, že keď v roku 1996 Čína v Taiwanskom prielive organizovala vojenské cvičenie, tak USA vyslali bojové lode, aby zablokovali Číňanov na časti ich vlastného územia v Taiwanskej úžine. Čína pritom vtedy ani neplánovala vojensky obsadiť Taiwan ktorý je tež oficiálnou súčasťou jej územia.
Iste, že aj Rusko sa v mnohých ohľadoch správa pokrytecky, ale pred vytvorením kosovského precedensu formálne uznávalo územnú celistvosť a nemeniteľnosť hraníc štátov. Dokonca aj v J. Osetsku či Abcházsku, kde malo faktický vplyv, uznávalo princíp nedotknuteľnosti hraníc Gruzínska. Platilo to aj pre Čečensko, ktoré bolo jeho súčasťou. Téma Čečenska by si zaslúžila komplexnejšiu analýzu, vrátane čečenského referenda z roku 2003 o ústavnom statuse.
Jednostranná zmena hraníc v Kosove západnými veľmocami však spôsobila zmenu postoja Ruska v otázke nedotknuteľnosti hraníc. Tak ako západné veľmoci, aj Rusko vo svojej sfére vplyvu prestalo uznávať nedotknuteľnosť hraníc štátov. Na riziká kosovského precedensu som uprednostňoval už dávnejšie, naplnili sa.
Pre úplnosť tiež treba dodať, že na rozdiel od Krymu pričlenenie Doneckej a Luhanskej oblasti Rusko nežiada, hoci si to tam ľudia želajú. Keby to žiadalo, už dávno by boli obe oblasti súčasťou Ruska.
Údaj o 123% účasti nikdy oficiálne orgány v Sevastopole nevypustili. Alebo môžeš doložiť to svoje tvrdenie o vypustení údaju o 123% účasti nejakým oficiálnym dokumentom alebo vyhlásením zo Sevastopola?
Blogeri sa opierali o údajný výrok Malyševa, ktorý ale nepatril ani do komisie pre referendum v Sevastopole, ale do komisie Najvyššej rady pre referendum na Kryme. Ani ten výrok som však nikde nenašiel. Ak si našiel link, kde to on osobne hovorí, pošli mi ho.
Rovnako mám pochybnosti aj o tvojom tvrdení z minulého príspevku o „prizvaných len "adektvátnych" pozorovateľoch“. Problém bol v tom, že mnohí pozorovatelia zo západu sa odmietli zúčastniť, hoci boli na Krym pozvaní. OBSE bolo pozvané tiež : http://www.reuters.com/article/2014/03/10/uk…
Opakujem, že viem o problémoch s referendom, ale to, čo uvádzaš ty, by si mal overovať.
Ku konšpiráciám len toľko: ktorý citát z môjho textu považuješ za konšpiráciu? Rád by som citát, nie svojvoľnú interpretáciu. O takýto postup by som poprosil vždy, keď o mojich výrokoch čosi tvrdíš.
K narušeniam: aj tá ukrajinská mimovládka musela priznať stovky narušení volebného procesu. Stovky narušení sú faktom, ktoré mimovládka iba potvrdila. Uvádzal som práve túto mimovládku, aby množstvo narušení nemohlo byť označované ako jednostranná interpretácia. Lebo predtým si podozrenia spochybňoval slovami: "Jednu moju známu podozrievajú z prostitúcie..."
Druhá vec, že NGO napriek narušeniam hodnotila voľby ako férové. To je sporné.
Nerozumiem tej vete, kde si pýtaš indíciu. Chceš zoznam poslancov, ktorí hlasovali?
V čom som napísal zle vetu: "Rada má 450 členov, navyše sa tam teraz hlasuje i takto" ?
link ukazuje, ako jeden poslanec hlasuje za 5. Taká rada vyhlásila voľby.
Rád by som ale, aby si aj ty odpovedal na moje otázky, ktoré ti v diskusii kladiem. Ak ide o diskusiu.
Milý Yoshi Snipo, hoci ja osobne si nemyslím, že voľby na Kryme boli nespochyniteľné, treba byť korektný a overiť si informácie.
Sevastopoľ nie je administratívne Krym, čiže išlo o iné hlasovanie než na Kryme.
Aj v Sevastopole hovorí oficiálny údaj o účasti 274 101 voličov zo zapísaných 306 258, čo je asi 89,5%: http://sevsovet.com.ua/index.php/2011-06-30-…
Informácia o účasti 123% nie je oficiálnou, hoci som ju zaregistroval v médiách. Myslím však, že aj v Sevastopoli vedia, že v prípade potreby sa dajú voľby manipulovať subtílnejšie a netreba vyrábať účasť 123%...
Násilie na kandidátoch si nekomentoval, hoci tvrdíš, že by si mohol. Fakt, že to násilie vyvoláva vážne pochybnosti, nie je "obria konšpirácia".
List v Melitopole napísali viacerí voliči, nejde o jedného človeka. Okrem toho, pošlem aj iné linky o narušeniach volieb:
http://mignews.com.ua/politics/vibori/283 675…
http://news.bigmir.net/ukraine/818355-V-ho de…
Ani tieto narušenia nesvedčia o "mimoriadnej kvalite" volieb.
K pojmom: podľa tr. práva nie je podozrivý automaticky vinným, ani keď ho nafilmujú, ako usmrtil iného. Napriek tomu je podobné podozrenie veľmi vážna vec.
Pokiaľ ide o "čistky", zloženie hlasujúcich, vrátane prebehlíkov, je silná indícia. Ak však požaduješ dôkaz vo forme priznania politikov, že robili "čistku", taký dôkaz nedostaneš.
Rada má 450 členov, navyše sa tam teraz hlasuje i takto: http://www.pravda.com.ua/rus/news/2014/05/15…
Myslím, že tí, čo čítajú našu diskusiu, si urobia obraz.
Ringel, nechcel som na teba už reagovať, ale tento tvoj príspevok ma zaujal. Takže predsa zareagujem.
Máš pocit, že v SR existuje právna istota? Legislatíva z EÚ má aj svoje pozitíva, ale rozhodne nie v tom, že by zvyšovala právnu istotu. Naopak, aproximácia veľmi zvýšila počet predpisov a tým skomplikovala orientáciu v nich, čím znížila i právnu istotu. Dnes je pre podnikateľov kľúčovým problémom kvantita predpisov a s tým súvisiace zdĺhavé súdne konania. Ani veľkí zahr. investori asi neprišli do SR kvôli právnej istote, ale kvôli úľavám a dotáciám...
Ukr. do EÚ vďaka asociácii nevstúpi a je prinajmenšom otázne, či samotnou aproximáciou práva priláka toľko investorov, aby vynahradila stratu ruských. Navyše, Ukrajina v súčasnej situácii štedré dotácie nemôže ponúknuť.
Najzaujímavejší bol ale tento tvoj príspevok: "je to ako so Slovákmi, účelom je viazať ľudí doma a nie vyprovokovať sťahovanie národov..."
Ak bolo cieľom viazať ľudí na Slovensku, tak potom to dopadlo neslávne!
Pokiaľ ide o "čistky", tak samozrejme, ani v prípade výmeny sudcov ÚS ani v prípade výmeny člen CVK nebudú zástupcovia Majdanu používať pojem "čistka". Ak čakáš, že to sami povedia, tak sa nedočkáš. Veľa ale nanačuje už to, ktorí poslanci odvolali starých a zvolili nových dvoch členov CVK. A tiež, kto ich nepodporil...
Podobne, aj príslušníci Pravého sektora, "kontrolujúci" CVK, tvrdia, že nechcú ovpyvňovať voľby.
A ešte jedno: ak dávaš niečo do úvodzoviek ako citáciu z mojich výrokov, bolo by dobre, aby si citoval presne.
K porušeniu ukrajinskej ústavy prišlo už pri "odvolávaní" prezidenta Janukovyča. Podľa čl. 111 je do procesu odvolania potrebné zapojiť špeciálnu vyšetrovaciu komisiu, najvyšší súd aj ústavný súd a nakoniec parlament rozhodne trojštvrtinovou väčšinou. Trojštvrtinovú väčšinu pri “odvolaní” prezidenta poslanci nedosiahli a ústavný postup vôbec nedodržali.
Ak by ale bol dodržaný proces odvolávania, v čl. 103 sa uvádza že v prípade predčasného ukončenia právomocí prezidenta Ukrajiny sa prez. voľby konajú do deväťdesiatich dní od ukončenia právomocí prezidenta. Ani toto ustanovenie nebolo dodržané.
Pokiaľ ide o podozrenia, sú dosť vážne a poslal som k nim i link. Zaujímavé, že inde pozorovatelia OBSE reagujú na podobné podozrenia veľmi vážne. K pojmu "podozrivý": dokonca aj keď niekoho chytia priamo pri vražde, je na začiatku tr. konania označovaný ako "podozrivý".
Mohol by si okomentovať aj násilie na prez. kandidátoch, "aktvistov" v budove CVK, atď.?
Je očividné, že sa objavilo viacero správ o nezrovnalostiach pri voľbách a o podozreniach z manipulácie volieb, na ktoré pozorovatelia vôbec nereagovali a hovorili o "mimoriadnej kvalite" volieb.
Pozorovatelia si "nevšimli" ani mnohonásobné porušenia ukrajinskej ústavy, keď hodnotili právny základ volieb. "Nevšimli" si ani prezidetských kandidátov, ktorí odstúpili kvôli násiliu, ktorého sa na nich dopustili prozápadní aktivisti v Kyjeve. "Nevšimli" si ani čistky na ústavnom súde či v Centrálej volebnej komisii, ktorej budovu dokonca počas volieb okupovali "aktivisti".
Z uvedeného sa dá urobiť záver prinajmenšom o neobjektivite pozorovateľských misií zo západu. Na tú tendenčnosť poukázali aj iní autori, ktorí sa misií OBSE v minulosti priamo zúčastnili. Môžeš spochybňovať svedectvá, ale vedúci západní politici asi oficiálne nepriznajú, že ovplyvňovali hodnotenia pozorovateľských misií. Ak čakáš taký dôkaz, zrejme ho nedostaneš...
Názor juhovýchodnej Ukrajiny vyjadrili ľudia v referende z 11. mája. A bol to názor veľmi skeptický na novú moc v Kyjeve. Práve preto by bolo potrebné, aby si "majdanisti" sadli spolu s predstaviteľmi regiónov a dohodli sa na kompromise, napr. v podobe federácie.
Seriózne voľby zmarili tí, ktorí porušovali ukrajinskú ústavu v Kyjeve, čistili ústavný súd a aj centrálnu volebnú komisiu. CVK bola navyše počas volieb priamo okupovaná militantami z Majdanu: http://despiteborders.com/ucast-nelegalne-oz…
Možno treba dodať ešte zopár informácií o nezrovnalostiach pri hlasovaní, napr.:
http://ria-m.tv/news/7516/izbiratelyu_vyid al…
Z výrokov pozorovateľov o "mimoriadnej kvalite" však možno usúdiť o pozorovateľoch naozaj dosť, upozorním aj na konkrétne svedectvá účastníka pozorovateľských misií: http://www.blisty.cz/art/73372.html
Odporúčame