Grécko je v NATO a stále musí vydávať viac na 1 obyv. a HDP než väčšina štátov sveta: file:///C:/Users/Viera/Downloads/BICC+Focus_Griech enland_engl_fin.pdf
Grécko je v NATO a stále musí vydávať viac na 1 obyv. a HDP než väčšina štátov sveta: file:///C:/Users/Viera/Downloads/BICC+Focus_Griech enland_engl_fin.pdf
Väčšina ľudí vo voľbách nevolilo strany kvôli tej časti ich politického programu, ktorá sa týkala NATO. Politické strany majú pritom v otázkach NATO dosť obmedzený rozhodovací priestor.
Avšak práve preto, že vo voľbách sa ľudia rozhodovali vzhľadom na iné témy, je potrebné diskusiu o NATO a jeho základniach otvoriť.
Čl. 5 síce spomína, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých, ale nevzniká autoamatická povinnosť napadnutému členovi vojensky pomôcť. Člen má na základe čl. 5 povinnosť vykonať "také akcie, ktoré považuje za potrebné". Pri napadnutí SR nám nikto nemá povinnosť poskytnúť priamu vojenskú pomoc.
Venoval som sa tomu v jednom zo svojich blogov: http://brankof.blog.pravda.sk/2014/04/04/ako…
Pojem "vojenská organizácia" je tiež nejasný. NATO má totiž aj svoj politický rozmer a OSN zase často organizuje "mierové misie".
S referendom o NATO súhlasím, avšak myslím, že aj diskusia o základniach má veľký význam.
Základne slovenskej armády nie sú automaticky základňami NATO. USA majú základne po celom svete, ale tvrdiť, že všetky sú základňami NATO, nie je pravda. A ani každý útok bezpilotnými lietadlami zo strany USA nie je automaticky akciou NATO.
Slovensko je členom NATO, ale treba pochopiť, čo to znamená. Slovensko je aj členom OSN, ale sotva je každá operácia slovenskej armády operáciou OSN.
1. SR je členom organizácie NATO, ale to neznamená, že každá akcia alebo základňa slovenskej armády je automaticky akciou alebo základňou NATO. Mnohé základne USA vo svete vôbec nespadajú pod NATO, hoci USA sú členom NATO. Inak, SR je aj členom OSN, ale nie každá akcia armády SR je akciou OSN.
2. To, že sa nás politici nepýtali pri privatizácii, nie je vyvinením toho, že sa nás nepýtajú ani dnes.
4. Používať pojem "lenošenie" pri krvavých konfliktoch je nemiestne. A to, že niektorí ľudia radi zarábajú na vojenských akciách, nie je dôvodom účasť na tých akciách podporiť. Najmä keď sa pozrieme na ich výsledky.
5. Základne na Slovensku nemajú prečo eskalovať konflikt? Stačí si spomenúť, ako eskalovali studenú vojnu sov. základne na suverénnej Kube.
6. Našťastie vo vojnovom konflikte nie sme, ale je dôležité, aby sme sa v ňom neboli ani v budúcne.
7. Predstava, že na Ukr. by bol kľud, keby "odišli zelení mužíci", je povrchná. Na Majdane "zelení mužíci" neboli a kľud tam tiež nebol.
Nemyslím si, že konferencia má význam len vtedy, keď sa tam zúčastnia "vplyvní predstavitelia štátov". Záujmové skupiny ako Nemecko-ruské fórum alebo Nemecko-ukrajinské fórum majú rešpekt na najvyšších miestach zúčastnených krajín. Z ich akcií môžu vzniknúť veľmi významné iniciatívy, ktorých sa neskôr chopia najvyšší predstavitelia štátov.
Na konferencii boli také osobnosti, ktoré považovali za významné v Nemecko-ruskom fóre a v Nemecko-ukrajinskom fóre. A o zložení účastníkov konferencie vedeli aj vplyvní politici z predsedníctva oboch najväčších nemeckých politických strán.
Aj ja by som chcel mať viac informácií o celom podujatí, avšak chápem dôvody, pre ktoré sa podujatie uskutočňovalo v "hermeticky uzavretom priestore". Keby hrozilo, že informácie uniknú do médií, hovorili by účastníci veľmi opatrne. Na podujatí sa zrejme rokovalo o tom, aké ústupky je kto ochotný urobiť. Keby napr. nejaký Ukrajinec na konferencii povedal, že Ukrajina musí urobiť ústupky na Kryme a za to žiadať ústupky v Donbase, určite by to médiá dokázali prekrútiť tak, aby z neho urobili "zradcu", ktorý ide vydať Krym.
Za veľký úspech považujem už to, že sa takáto konferencia vôbec konala. Konferenciu akiste nemožno porovnávať s rokovaniami v Minsku, avšak išlo o miesto, kde o riešení krízy mohli rokovať predstavitelia rôznych názorových skupín. Práve na takýchto fórach sa dajú hľadať konštruktívne riešenia. Tiež si myslím, že keby išlo o propagandistickú akciu, akcia by mala lepšiu medializáciu a na záver by účastníci predstúpili pred médiá s bombastickými vyhláseniami.
"Značkovanie ľudí" sa objavuje i v anketách napr. o "najnedôveryhodnejšieho politika", "homofóba roku", dokonca aj pri nejakej ankete o najhoršiu róbu.
Neviem, či fóbia znamená "skoro niečo ako blázon". Avšak psychická porucha môže byť aj "- fília". Pri nejakej ankete o "rusofiloch" by ste protestovali tiež?
Pokiaľ ide o zovšeobecňovanie, tí ktorí používajú agresívne výroky, urážajúce celý národ, sa sami klasifikujú v anketách. Medzi také vyjadrenia patria aj analógie Putinovho Ruska s nacistickým Nemeckom.
Ak chcete, pripravte anketu o germanofóba či amerikanofóba roka.
Zaujímavý je tento výrok z článku: "s odvolaním sa na NEMENOVANÉ zdroje blízke polícií a skupine, ktorá zostrelenie lietadla vyšetruje"
Hoci s vašim jednostranným hodnotením vyhrážok a agresivity nesúhlasím, je mi jasné, že nesúhlas s určitou politikou V. Putina nie je automaticky rusofóbia. V článku som poukázal na to, že nesúhlas s Putinom nie je väčšinou to hlavné, čo vyvoláva dojem rusofóbie. Rusofóbiou je ale napr. agresívny slovník tých, ktorí robia analógie s Hitlerovým Nemeckom. A takéto analógie robí práve A. Kiska. Jeho vyjadreniam na danú tému som sa venoval vo viacerých svojich blogoch.
Ak máte pocit, že nejaká anketa je známkou agresivity, potom treba posudzovať rôzne ankety. Existuje totiž veľmi veľa ankiet, ktorými sa niekto cíti dotknutý a považuje ich za agresívne, na niektoré som poukázal i v texte. Je ťažké vytvoriť anketu, výsledky ktorej by nadšene prijímali všetci.
Je mi jasné, že aj v mnohých ruských médiách sa objavuje agresívny slovník, ale to nie je žiadnym vyvinením pre jednostrannosť a agresivitu našich médií.
Je to celkom zaujímavé, ako Porošenko žiada práve EÚ, aby na východ Ukrajiny vyslala "mierotvorcov". Problém je v tom, že bez súhlasu ľudových republík nebudú európski vojaci vyzerať ako "mierotvorci", ale ako európsky Blackwater.
Nemožno sa diviť, že tá úvaha o mierotvorcoch sa Moskve nepáči, keď ju Kyjev vôbec neprerokoval s ľudovými republikami. Najprv sa treba o mierotvorcoch s ľudovými republikami a potom písať do EÚ. Čo by sa asi stalo, keby sa ľudové republiky jednostranne obrátili na OSN a Rusko s cieľom vyslať "mierotvorcov"?
Ak mala Nemcovova smrť zastrašiť jeho "nástupcov", tak to príliš nevyšlo. Na nedeľnú demonštráciu prišlo mnohonásobne viac ľudí než by ich prišlo bez úmrtia Nemcova. Po vražde nastala skôr mobilizáciu odporcov Kremľa než ich zastrašenie.
Tiež nemám pocit, že po smrti Nemcova by sa Kasjanov, Navaľný alebo niekto iný z "nástupcov" zľakol: naopak, mám pocit, že ich počuť oveľa viac než pred vraždou...
Navyše, bez B. Nemcova sa "jeho nástupcom" ujde viac pozornosti v médiách a verejnosti, keď by sme chceli veľmi špekulovať.
ČTK sa opäť raz predviedla v plnej nahote. Nepresnými informáciami vyzýva na zasahovanie do rozhodovania ruských súdov. Nechcem si predstaviť, ako by v ČTK besneli, keby sa niekto iný tak okato snažil zasahovať do rozhodovania ruských súdov v iných trestných veciach. Nepodložených obvinení o zasahovaní do rozhodovania ruských súdov totiž už ČTK vypustila dosť!
Lenže hladovka nemôže byť dôvodom na zmenu postoja ruských súdov pri posudzovaní najzávažnejších trestných činov. Čo keby si aj iní zločinci vynucovali zmenu podmienok hladovkou? A domáce väzenie na ukr. ambasáde, teda na ukr. území, to je ale nápad...
Ale aj na tomto príklade ČT chtiac - nechtiac dokázala, že v RF sa nepoužívajú také metódy ako napr. na Guantanáme, kde hladovkárom strkajú do hrdla násilne hadičku. Navyše ČTK dokázala, že sa v Rusku vedie otvorená diskusia o Ukrajine: keď môže člen rady pri prezidentovi vyjadrovať otvorene takéto názory, je to znak pluralitnej diskusie! Hoci ČTK o Rusku obvykle tvrdí opak
Výrok pána ministra treba upresniť: Rusko bude čeliť sankciám bez ohľadu na to, či ľudové republiky zaútočia na Mariupoľ. Politici v EÚ si už nejaký dôvod nájdu. Veď tesne po druhej dohode z Minska prijala EÚ z nepochopiteľných dôvodov novú vlnu sankcií. A je zrejmé, že prijme aj ďalšiu a to bez ohľadu na vývoj v Mariupole...
Po toľkých vlnách sankcií už mohli politici v EÚ pochopiť, že Putin kvôli ich sankciám nepadne na kolená. Lenže sankcie predstavujú spôsob, ako komplikovať mierové riešenie na Ukrajine. Sankcie síce nemajú podstatný vplyv na ruskú politiku, ale podstatne zhoršujú atmosféru v rokovaniach medzi EÚ a RF. A o to zrejme niektorým politikom Západu ide.
Sankcie tiež napomáhajú udržovať protiruskú atmosféru v zglajchšaltovaných médiách. Tomu účelu má zrejme slúžiť aj tento článok.
Radšej by mohli napísať o stihomame ukr. úradov, ktoré zakazujú vlastným zamestnancom používať el. poštu s doménou .ru: http://mincult.kmu.gov.ua/mincult/uk/publish… .
Riešenie otázok, spojených s plynom, je dôležité, ale netreba si stavať vzdušné zámky.
Bridlicový plyn z USA je veľmi otázny už preto, lebo USA samotné spotrebúvajú približne toľko plynu, koľko samy produkujú. Navyše, pri súčasných cenách ropy a plynu je ťažba bridlicového plynu dosť nevýhodná a firmy v USA začínajú mať vážne problémy.
A pokiaľ ide o Azerbajdžan, to je síce alternatívny zdroj, ale ten stabilitou nijako nevyniká. Časť jeho oficiálneho územia je pod kontrolou Arménska, s ktorým sa Azerbajdžan stále formálne nachádza vo vojnovom konflikte. Aj preto musí Azerbajdžan vyhľadávať priateľskú politiku so všetkými silnými susedmi, vrátane Ruska.
Úplne najjednoduchšie by bolo donútiť Ukrajinu, aby začala spotrebúvať toľko plynu koľko iné porovnateľné krajiny. Poľsko má skoro toľko obyvateľov ako Ukrajina a niekoľkokrát väčší HDP. Napriek tomu spotrebúva asi trikrát menej plynu než Ukrajina. To je cesta!
Nuž, s referendom o statuse Čečenska si to treba doštudovať: súčasná Putinova politika v Čečensku sa opiera práve o referendum, v ktorom sa rozhodlo, že Čečensko zostane súčasťou RF:
Zaujímalo by ma, či I. Samson ako riaditeľ IBOŠ na min. obrany, štedro platený z našich daní, konzultuje svoje vyjadrenia s nadriadenými štátnymi funkcionármi SR.
Ak totiž najvyšší predstaviteľ vlády R. Fico vyjadrí názor na sankcie a človek z min. obrany I. Samson mu oponuje, zrejme to znamená, že teraz Ficovi môžu začať oponovať aj iní zamestnanci ministerstiev .
Rozmýšľam, čo by sa stalo, keby vtedy, ako Fico ohlásil novú nemocnicu v Bratislave, začali ľudia z ministerstva zdravotníctva do médií hlásať, že zdravotníctvo má mať iné priority než novú nemocnicu v BA.
Mnohé výroky v články sú veľmi neobjektívne, ja spomeniem aspoň jeden.
Š. F.: "Nedokážem si predstaviť, že budúcnosť a bezpečnosť Európy bude založená na spochybňovaní kľúčových princípov. Medzi ne určite patrí, že hranice sa nemenia silou a že každá krajina si má právo vybrať svoje smerovanie."
Hranice sa nemenia silou? Ani v Srbsku nie?
Každá krajina má právo si vybrať svoje smerovanie? Ale keď si vyberie zle, tak sa pripraví "demokratická revolúcia", však? Nuž, Š. F. by mal vysvetliť aj pretrvávajúce sankcie EÚ voči Bielorusku. Netrestajú ich náhodou za to, že si vybrali svoje smerovanie?
Fúrik, skús si overiť fakty. Do 6. októbra ešte nový veľvyslanec RF v SR noedovzdal svoje poverovacie listiny a preto ani nemohol prísť na Duklu ak veľvyslannec... Ale na Dukle vystúpil A. Šabanov, radca-vyslanec, teda dvojka na ruskej ambasáde.
Nie, ČA tvorili rôzne národnosti, nielen Rusi. Ale názvy frontov (skupín armád) sa neodvodzovali od etník, ktoré v nich bojovali, ale od operácií. A pokiaľ ide o počet príslušníkov národností v jednotlivých frontoch, tak aj vo všetkých ukrajinských frontoch bol podiel ruského etnika najvyšší. Tvoja snaha stotožniť ukrajinské fronty s ukrajinským etnikom je smiešna!
Odporúčame