Kto rozumieme vie, že si odtiaľto žiadne vlastníctvo neodnášame.
Kto rozumieme vie, že si odtiaľto žiadne vlastníctvo neodnášame.
Otázka znie kto sa to vlastne s tou opicou skrížil(alebo bol skrížený mimo telo), keď my sme jediný suchozemský živočích takmer bez ochlpenia.
Nuž otrokársky systém je dovedený do dokonalosti, problém nastane ak sa na takomto vlaku budú viezť otrokári, ale to sa nestane. Tie ich súkromné lietadlá majú iste i záložného pilota...
Presne, čo to je vlastne zmysel života?
Absolútnu väčšinu života nad tým človek nerozmýšľa zavalený dennými starosťami sa pechorí, aby bolo všetko tak ako má byť(teda ako sa domnieva).
O tom či sme v živote šťastní rozhoduje chémia mozgu a to má každý nastavené inak. Pobyt v tomto hmotnom tele je skôr o prežití si toho opačného pocitu, aby potom duša lepšie vedela prežiť to kladne keď už tu spoznala opak.
Vedecká teória vývoja druhov založená na náhodných mutáciách a tlaku prostredia má nedostatky tak ako teória kreacionizmu, teda teória o čiste inteligentnom dizajne a žiadnom vývoji.
V mnohých prípadoch neexistuje možnosť ako stvori niečo zmysluplné, keď vývoj založíme na náhode a je jedno koľko tomu dáme času.
Takisto je zrejmé, že nielen na izolovaných stanovištiach(tam je to ale najviac vidieť) prebieha postupný vývoj a vznik nových druhov.
Je zrejmé, že k zmysluplnému skokovému vývoju potrebujeme inteligenciu(je jedno ako ju nazveme) a to, že pomalý evolučný vývoj prebieha neustále a aj keď sa môže zdať, že by si sme si u neho mohli vystačiť len s náhodou a tlakom prostredia nemusí a podľa mňa to tak i nie je.
Veda je veľmi obmedzená ak sa snaží vylúčiť inteligentný princíp z vývoja na druhej strane náboženskí veriaci sú veľmi obmedzení ak vylučujú vývoj prírody, pretože si myslia, že Boh už svoju prácu v prírode predsa učinil a už v nej nemôže byť žiadny pohyb.
Overtonovo okno vedúce k odhaleniu, že UFO je tu s minimálne americkou ale i inými vládami už od skončenia 2 sv. vojny sa otvára i týmto článkom.
Práveže smrť nás zaujíma, strach zo smrti je jeden z podstatných atribútov tejto existencie.
Toto telo je ako prilba vo VR, hra na život je ale značne komplexnejšia a presvedčivejšia...
Stratíš sa z tohto sveta pretože naň prestaneš byť napojený a kam pôjdeš potom? Jedni hovoria, že po smrti pôjdeme do astrálnej sféry v okolí Zeme, kde budeme čakať na ďalšiu inkarnáciu. Iní hovoria, že prejdeme cez bardo a tam sa rozhodne kde sa zrodíme nabudúce. Možno je to tak, že tu prejdeme nejakým cyklom zrodení a potom pôjdeme ďalej. Myslím, že nás to až tak nemusí zaujímať teraz máme tento čas na Zemi a mali by sme ho prežiť čo najlepšie, to ale pre každého môže znamenať niečo iné :-)
Budhisti idú na to priamo bez okolkov. Všetko úsilie zameriavajú na odosobnenie. Keď tu nie je ego, už tu môže byť len Boh. Minimálny cieľ pre budhistov je vyjsť z kolobehu znovuzrodenia a to nie je malý cieľ pre nás čo sme tu na Zemi.
My všetci žijeme vo virtuálnej realite.
Náš mozog spracúva údaje zo zmyslov a na základe toho generuje vnútorný obraz o realite, ktorý jediný sme schopní vnímať. Hmota sa nám javí reálna podľa silových účinkov, ktoré pociťujeme v našom obraze sveta. Podľa toho čo vedci objavili o jej podstate môžeme povedať, že je iba pohyb ničoho teda vedomia. Hmota teda nemôže byť základom vedomia, je to práve naopak to vedomie vytvára hmotu, je to teda jeden z atribútov tkzv. hmotného sveta v ktorom momentálne žijeme.
Čítal ste texty z Nag Hammádi, hlavne ev. sv. Tamáša?
Iste nie, mne osobne tie texty sedia oveľa lepšie ako učenie cirkvi. Vždy spozorniem ak niekto o sebe prehlasuje, že on je ten správny a ostatní sú zlí. Pre mňa je to prejav pýchy, mám asi trochu to rebelstvo v krvi. Ak by Boh chcel, aby sme sa všetci zrovnali minimálne vo viere, prečo sa tak veľmi líšime? Prečo by bolo pre Neho tak dôležité čo si myslíme v čo veríme a nie to akí v skutočnosti sme(naše vlastnosti, napr. dobro, ochotu pomáhať, lásku k živým bytostiam...)? Veď ak po smrti staneme tvárou voči Nemu, kde bude priestor pre nejaké pochybnosti, nevieru? Aký môže mať iný význam vyhlásenie cirkvi - všetko alebo nič ako snahu ovládať myslenie ľudí?
Raz som čítal jednu múdrosť - je toľko ciest k Bohu koľko je ľudí. Ak má niekto čistú snahu pochopiť prečo sem prišiel vlastným rozumom a snahu širiť dobro, predsa ho Boh nemôže odsúdiť len preto, že nesúhlasí s nejakým článkom čo prehlasuje cirkev.
Mám rád tieto príbehy o jedinečnosti niečoho v stvorení, je to tak vzrušujúce...
Život ma naučil, že nič také jedinečné neexistuje, ale aj tak je to fajn.
Vieru najlepšie budete šíriť osobným príkladom, to je jediné možné a správne šírenie!
Ak budete v dobre a láske výnimočný, ľudia vás budú nasledovať, ak už nič, iné toto mi môžete veriť.
Stále tu vypisujete niečo čo platí pre príslušníkov cirkvi, ja sa ním ale necítim, teda na mňa to neplatí. To kde skončím je medzi Bohom a mňou, do toho vás nič.
Fanatizmus posiluje ego, pretože taký človek potom cíti, že môže niekoho zachrániť a priviesť k Bohu, zabúdate ale, že našou prvoradou povinnosťou je priviesť k Bohu seba, tomu milujúcemu, všeobímajúcemu a to tak, že by ste mali prežívať jeho prítomnosť. V starom zákone sú k tomu príklady napr.. Noah chodil s Bohom...
Ak by boli niekomu známe všetky zmeny v budúcnosti i minulosti žil by mimo času, tým by sa ale nezmenilo jeho žitie vo večnej prítomnosti. Možno to len my sme si vybrali takú hru na život, kde môžeme sledovať len jednu časovú líniu aj to postupne. Prežívanie tejto reality je potom podstatne autentickejšie, môžeme robiť chyby a zažívať ich účinky...
My nič také ako čas zo svojej skúsenosti nepoznáme. Poznáme samozrejme ručičky alebo cifry meniace sa na hodinách. Nič také ako minulosť alebo budúcnosť nikto z nás nezažil a nezažije, my poznáme len večnú prítomnosť.
Čas je rýchlosť zmeny, alebo všeobecnejšie rýchlosť výmeny informácií.
Neexistencia je dokonalá v tom, že v nej je iba Boh a nič iné, teda prázdnota, alebo potencionalita všetkých možností.
Existencia je nedokonalá v tom, že možnosti sú už veľmi obmedzené, v hmotnom tele tu máme vždy prítomné utrpenie, pohľad na existenciu je obmedzený pre každú bytosť na jeden bod.
Neexistuje žiaden dôkaz, že realita je tak skutočná ako sa javí(hmota napr.), práve naopak a keďže všetko sa odohráva vo vedomí, odtiaľ už nie je ďaleko k domnienke, že celá existencia je len sen v božskej mysli, okrem toho nie je nič iné ako Boh
.
Zakúšať celú existenciu naraz teda vedomie všetkých bytostí je tak ďaleko nad našim chápaním a to sme ešte Boha celkom nevyčerpali(je tu ešte neexistencia)...
Prečo sa Boh rozhodol opustiť dokonalosť neexistencie a vymeniť ju za nedokonalosť existencie alebo inými slovami prečo Boh sníva sen o existencii?
Možno preto, že Boh je všetkým a tak si nemôže pomôcť a nakoniec musí všetky možnosti naplniť...
Boh si nepotrebuje dokazovať všmohúcnosť alebo vševedúcosť, on nás tak veľmi presahuje...
Iste na vysvetlenie vývoja hmotného vesmíru Boha nepotrebujeme, všetko možno spätne odvodiť silovými účinkami až do prvotného stavu vesmíru, logika nám ale hovorí, že tam niekde musel byť prvotný impulz, ktorý to všetko dal do pohybu.
Vedci sa pokúšajú vyhnúť priznaniu, že na počiatku stála inteligencia teóriou o multivesmíre, teda, že stvorenie si samo vyskúšalo všetky možnosti nastavenia vzniku vesmíru a napokon sa s jedným trafilo a my sme v ňom, logicky ani v inom nemôžeme byť.
Takže tu opäť nemôžeme nájsť dôkaz existencie Boha, to je jednoducho fakt. Ten nám hovorí o tom, že hľadáme Boha tam, kde Ho nie sme schopní nájsť teda vo vonkajšom svete a to len preto, že tam sme zvyknutí sa dívať...
Odporúčame