Už som túto radu niekde čítal, ale neviem či nákup môžem doplatiť bankovkou alebo kartou.
Nestoja mi tie 2-3€ cca 100 mincí za nejaký problém.
Už som túto radu niekde čítal, ale neviem či nákup môžem doplatiť bankovkou alebo kartou.
Nestoja mi tie 2-3€ cca 100 mincí za nejaký problém.
Používam 5 kariet, každá je vydaná v inej banke,
každá je vydaná v inom štáte, 2xVisa, 2xMC, 1xJCB
4 mám nahraté v telefóne, takže ich nikto nevidí.
Všetky sú zadarmo. Ako to dokáže niekto analyzovať?
Čo zistí analýzou?
Ale haliere už zrušili. Najmenšia minca je 1Kč = 0,04€. Hmotnosť mince je 3,6g
Aj Česi aj Maďari používajú 6 mincí.
U nás to bude 0,05€ snáď to prežijeme. Hmotnosť mince je 3,92g
Alebo potrebujete 5 Forintov = 0.014€ Hmotnosť mince je 4,2g
10 forintov = 0.027€ Hmotnosť mince je 6,1g
20 forintov = 0.054€ Hmotnosť mince je 6,9g
Maďarské peňaženky sú ťažké.
Asi to nikto nepočíta. Ale ak sa chceš postaviť do radu 5 x s rohlíkom za 7 centov nikto ti nemôže brániť a zarobíš 10 centov.
V skutočnosti to bude vychádzať na nulu. Pri množstve nákupov budú ceny raz zaokrúhlené hore raz dole.
Ja to za službu považujem. Dnes ak nechcem byť "okrádaný" tak beriem tie centy a pokúšam sa s nimi platiť. Žiaľ sa nedarí, nielen mne, ale takmer celému národu.
NBS musela vydať cca 1 mld. mincí.
Z toho 1 a 2 centovky tvoria 630 mil ks. Je ich nutné znova a znova raziť.
Na začiatku ich bolo vydaných 170 mil, 460 mil. bolo treba doraziť, lebo sa strácajú z obehu. Aj ja mám doma kopec takýchto mincí, ktoré neviem upotrebiť.
5 centových mincí bolo vyrazených 84 mil a bolo treba doraziť len cca 40 mil.
Pri 1€ minciach sa vydalo 46,8 mil. a dorazilo sa len 0,4 mil.
Ak sa bude zaokrúhľovať nikto o nič nepríde, teraz sme evidentne prišli o cca
300 mil. x 0,01€ = 3 mil €
165 mil. x 0,02€ = 3,3 mil.€
Takže niekde máme zapatrošených 6,3 mil. €. za cca 10 rokov.
Tieto straty v budúcnosti mať nebudeme.
Máš riadny zmätok v matematike. Výsledkom je 0.
Môžem ti to napísať aj pre všetky položky, ale platí, že 2x sa zaokrúhli hore, dvakrát dole.
Ak nechceš zaokrúhľovať plať kartou.
0,30->0,30 rozdiel 0,00
0,31->0,30 rozdiel -0,01
0,32->0,30 rozdiel -0,02
0,33->0,35 rozdiel +0,02
0,34->0,35 rozdiel +0,01
0,35->0,35 rozdiel 0,00
Ak by to bola pravda tak Richter skáče 5m.
Nemôže to zatiaľ platiť, lebo to nemá ešte ani podobu návrhu zákona.
Som presvedčený, že ste nerozumeli dobre.
O ktorých ročníkoch píšete?
Napr.
"Bude stanovený tzv. individuálny dôchodkový strop, to znamená, že každý človek, keď odpracuje 40 rokov, bude mať nárok na dôchodok. Ak niekto bude chcieť pracovať dlhšie, bude môcť pracovať dlhšie, do tej výšky, ktorá sa bude meniť podľa priemerného veku dožitia," ozrejmil Krajniak
Neviem čo ste videl, ale vysvetľujete si to zle.
40 rokov je možnosť navyše, dôchodkový vek ani predčasný dôchodok sa neruší.
Je možnosť, že odpracujete 40 rokov skôr, ako dosiahnete dôchodkový vek a vtedy budete môcť ísť do dôchodku skôr.
Inak by to nemalo zmysel.
Máte nejaký zdroj na Vaše tvrdenie?
Výrobca uvádza
20->80% 20 minút
20->100% 30 minút
Ak má akumulátor kapacitu 28kWh, tak 80% znamená 22,4 chýba 5,6kWh.
Ak sa 5,6kWh dobíja 10 minút, tak priemerný nabíjací výkon v tomto pásme 33 kW.
Neviem vyčísliť radikálne, ale verím výrobcovi.
Samozrejme. Ešte treba napísať, že DC nabíjanie nie je v základnej výbave, príplatok 600€.
Ani 60kW nenabije batériu 28kWh z 0 na 100% za 30 minút.
Za 30 minút možno nabiť z 20 na 100%.
V SR sa síce vyrobí málo elektriny z uhlia, za to emisie sú katastrofálne.
Elektráreň Nováky produkuje až 900g/kWh CO2 (to je +50% ako poľský priemer)
Odstavenie Elektrárne Nováky zodpovedá zavedeniu cca 1 mil. EV.
Ja si myslím, že najprv treba odstaviť ENO a až potom sa začať venovať dotáciám EV.
Na štúdie treba dať pozor.
Napr. sa mi nepodarilo zistiť pri akých najazdených km bolo porovnanie urobené.
Mali by sme priznať, že záruka znamená, že počas 8 rokov alebo 160 000km
nepoklesne kapacita viac ako o 30%.
Nie všetky značky držia 8rokov/160 000km
Tesla pre modely S a X dáva až 8 rokov a 240 000
naopak
Renault ZOE len 5 rokov a 150 000km
BMW i3 a i8 len 8 rokov a 100 000km
Aký vplyv na spotrebu má ten naložený príves?
Batéria má životnosť ako auto sa myslí v rokoch alebo km?
Ja si totiž myslím, že nie je problém 300 000 km, čo je len cca 600 max 1000 cyklov.
Za väčší problém považujem vek, kde niektoré autá používame aj viac ako 20 rokov.
Pokiaľ viem tak spotreba batérií do EV a ostatných zariadení je už cca 1:1.
Máte nejaký odkaz na výrobu batérií?
https://seekingalpha.com/article/4289626-loo…
Neviem aký BMS má batéria v EV, ale ak to porovnám s dnešným NB, neviem čo by tam mohlo byť navyše.
NB má stabilný nízky odber, nepozná rýchlonabíjanie, teplotný rozsah použitia je veľmi malý.
Nabíjanie od - do je samozrejme nastaviteľné.
Buďme realisti. Pozrel som sa ma klimagram, Zvolil som najchladnejšiu lokalitu (Poprad).
A zistil, že teplota -30 sa tu cez deň od roku 1951 nevyskytla.
Teploty od roku 1981 sú o cca 5-10 °C vyššie ako minimum 1951-2019.
Teploty v BA, KE kde sa asi kúpi viac EV sú samozrejme ešte vyššie.
Netvrdím, že to nie je problém, ale asi rovnaký ako ťažké zimné štarty a zamŕzanie nafty pri ICE.
Neviem si celkom predstaviť, že niekto v dedine s 1 ulicou (koľko by mala obyvateľov?) by si kúpil EV. Skôr koňa.
Ak si niekto chce ničiť baterku môže dobíjať aj na 110%.
Aj ja tankujem plnú (cca 1000km), a pri cca 100-200 km dojazde tankujem znova.
Je to tak časovo najefektívnejšie, keďže plnenie nádrže je max 50% pobytu na ČS.
EV nebude určený na dlhé cesty, aspoň zatiaľ nie.
Preto nie je potrebné mať "natankované" na povedzme viac ako 200km.
Navyše nie je potrebné s ním chodiť na nabíjačku, tankuje sa doma.
Na managemente sietí, ktorý vysoko prekoná HDO sa pracuje.
Do 10 rokov nevidím problém ho zaviesť, aspoň tam kde to bude zaujímavé.
To som zvedavý na tú ekonomickú argumentáciu.
Veľa GL nakupuje aj štát. Ľudia typu @Čaňo_2 sú proti tomu aby medzi štátom a občanom bol podnikateľský medzičlánok. (napr. zdravotná poisťovňa), ale v tomto prípade tvrdia, že potrebujeme GL, a ich provízie.
Myslím, že niečo ste nepochopili Vy.
Neexistuje zákon, ktorý nariaďuje platiť za vrecko.
Ide o ekologickú iniciatívu spoločnosti LIDL.
Ak si 10% ľudí kúpi EV, je veľmi nepravdepodobné, že budú bývať na 1 ulici.
EV sa nenabíja každý deň. Takže max 5 z 10 to dá nabíjačku.
Viem si predstaviť, že rozvodný závod bude požadovať aby bola zásuvka pripojená na "nočný prúd".
Dnes sú tak bežne pripojené bojlery či akumulačné kúrenia.
Nabíjanie začne až pri dostatku voľných kapacít. Na to stačí staručké HDO.
Odpájanie je celkom bežná záležitosť pri problémoch zo sieťou.
Je vždy lepšie odpojiť časť siete ako prísť k blackoutu.
Olovené akumulátory sa používajú len v spaľovacích autách. Bežne sa recyklujú.
Odporúčame