Priať si posudzovanie domácej politickej scény objektívne, spravodlivo, s rozumom, nie s prevahou emócií, aj surovej demagógie, to má byť prianie každého občana, nech je voličom akejkoľvek politickej strany či hnutia.
Stačí si prezrieť archívy médií od roku 2016 a zisťovať aj aktuálny stav v nich, aby tu kritický občan videl v posudzovaní toho, čo je hodné kritiky a čo je na úžitok spoločnosti v činnosti či vo vyjadreniach politikov (i v činnosti celých celých strán či hnutí), vážny nepomer v prospech opozičných strán a hnutí,aktuálne i v prospech strán mimovládnych, ešte len "zrodených"(čo je paradox)!
Ako je možné, že tu nikto (ani analytici) neupozorňuje na to, že vyhlásenia politikov typu" s tými a s tými stranami my do spolupráce nepôjdeme", to je vlastne návrat k "mysleniu" aktuálnemu v dobe po vojne (bolo to zmýšľanie ovplyvnené túžbou mstiť sa), a to je presadzovanie myšlienky kolektívnej viny pre nejaký druh protiprávneho správania sa.Kolektívnu vinu "znášali" isté národy.
