... aj napriek významovo priezračným verejným vystúpeniam ...
Na Slovensku zarážajú vážne paradoxy. Jednu politickú stranu, ktorej vedenie sa od počiatkov svojho účinkovania na verejnosti veľmi jasne programovo vyhraňovalo, dostala - aj napriek významovo priezračných verejných vystúpení svojich vedúcich politikov - zo strany kompetentných právo legálne pôsobiť na politickej scéne a pričinením priazne voličov dostať sa do parlamentu.Ak si ešte uvedomíme, akú pozornosť venujú tejto strane médiá (žiadnu), lebo pozornosť verejnosti treba sústreďovať na program "lebo Fico, lebo Smer", tak sa nemožno čudovať, že jej preferencie "utešene" rastú Veď v médiách niet žiadnej zmienky o tom, že by sa niekto v tejto strane nevhodne správal, ako to - podľa médií - platí výlučne o členoch strany Smer a o celej vláde.A tak už neostáva nič iné, len si "hrýzť nechty" a sledovať rastúcu popularitu "nekritizovaných" politikov a len pred niekoľkými mesiacmi objavenej "kráľovnej krásy" našej politic.scény, ako jednu kandidátku na prezidenta označil jeden český ekonóm.
Veru, najmä rozdiel medzi bratislavs. krajom a východ. Slovenskom sa zväčšil a zväčšuje. A čo je vážnou výstrahou do budúcna, to je v regiónoch východ. Slovenska rastúci počet obyvateľov staršej generácie (mladí rodiská opúšťajú a odchádzajú za lepším životom na západ Slovenska a do cudziny) a veľmi rýchly rast počtu sociálne slabých obyvateľov, najmä príslušníkov sociálne vylúčených komunít v osadách na vidieku a v chudobných mests. lokalitách, ktorí ani nie sú zvyknutí tieto lokality opúšťať z dôvodu potreby hľadať aj niekde inde príležitosť zamestnať sa.No také príležitosti, samozrejme, by mali občania nachádzať predovšetkým tam, kde žijú, aj keď je celý rad odborov, v ktorých v mieste rodiska občan nenájde uplatnenie, lebo vyžadujú špecifické vzdelanie, špecifické podmienky práce a tie sú možné len niekde.
Aj tí občania,ktorí nie sú voličmi ľavic.politic. strany, tou je aktuálne Smer-SD (ako ľavicová sa začala vyhraňovať aj strana PS), chápu opodstatnenosť popularity takej strany.
Na Slovensku je možné sledovať, že s verejnými prejavmi moralizácie často vystupujú ľudia " s maslom na hlave", ľudia, ktorí by sa mali zodpovedať z rôznych prejavov neetického správania sa.
Fanatická oddanosť "svojim politikom" zo strany asistenta Rajtára Filipa Rybaniča bola zneužitá na stranícke záujmy spôsobom, ktorý tohto mladého človeka skompromitoval ľudsky, občiansky i odborne.
Spôsob, akým Rusko obsadilo a privlastnilo si Krym, odsúdila stovka člens.krajín OSN.Opodstatnene, lebo to nebol spôsob konania vládn. predstaviteľov krajiny, ktorá chce navonok vystupovať ako krajina demokratická.Ale skoro šesťdesiatka člens. krajín OSN sa v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN o odsúdení anexie Krymu Ruskom zdržala hlasovania.Treba predpokladať, že asi aj preto, aby zvolili diplomatic. cestu hľadania riešenia tohto prejavu arogancie jednej svetovej veľmoci.Putin nebude stále pri moci a Rusko ešte v 90. rokoch dalo svetu vedieť, že sa vydáva na cestu presadzovania demokratic. hodnôt, bohužiaľ, svet sleduje, že je to cesta s veľkými chybami a problémami.(Koniec koncov, v ktorých krajinách sveta úplne absentujú?!)
Tak vyjadreniu Ondrejcsáka ako aj vyjadreniu Veľvyslanectva Rus. federácie chýba diplomacia -opatrnosť v "komunikácii navonok"s ohľadom na možné dôsledky.(Ondrejcsák by však nemal vzbudzovať domnienku, že
v snahe o informovanosť uprednostňuje sociálne siete.)
Správne malo byť uvedené v nadpise - keby som mal na výber (ak by som mal na výber). Nesprávne štylizácie
a akékoľvek nespisovné javy v reči politikov by mali opravovať autori článkov, ktorí vyjadrenia politikov citujú. Ak chcú uviesť aj nespisovné slová v ich výpovediach o čomkoľvek, tak by ich mali dať do úvodzoviek (možno aj ako nepriame poukázanie na to, že spisov. slovenčinu neovládajú dôsledne).
Nik si doteraz nevšimol zvláštnu absurditu v používaní slovenčiny v našich médiách. Naši politici, známi verej. činitelia, aj najvyšší ústav. činitelia, zásadne nevyslovujú hlásku mäkké ľ, ale keď novinári publikujú citácie ich rôznych verej. vystúpení, už v písme mäkké ľ použijú.V písme teda treba dodržiavať zákon o štátnom jazyku, spisovný jazyk, ale v ústnej jazyk. komunikácii nie?! Akú odpoveď má dať učiteľ žiakovi, študentovi, ktorý sa na také používanie slovenského jazyka v praxi spýta?V písme je to povinnosť, v ústnych jazyk. prejavoch na verejnosti už nie?! Aká je odpoveď MK SR?!
Ak obrazne vyjadrenie Mistríka -"najvyššie poschodia politiky", z ktorých musí zmiznúť skorumpovanosť,, má verejnosť vnímať ako prostredie súčasnej vlády, tak by mal Mistrík aj konkrétne pomenovať, ktorí politici súčasných vládnych politických strán sa majú zodpovedať za aké konkrétne korupčné činy, lebo v súčasnosti tu často - aj na organizovaných verejných zhromaždeniach, aj vo vystúpeniach kandidátov na prezidenta, aj zo strany politikov opozície a z iných "končín" zaznievajú vyhlásenia o potrebe bojovať proti súčasným skorumpovaným politikom(napr."slovníkom politikov opozície" proti "korupčnej koalícii", Galko dokonca nazval Šečoviča "kandidátom mafie") a pod.
Kde je konkrétnosť?! Ktorý súčasný vládny politik bol z čoho konkrétne usvedčený, obvinený, odsúdený?!
Radičová upozorňuje, že práve vo vyhláseniach budúceho prezidenta majú zaznievať jasné názory.
Treba si všimnúť aj predvolebnú agitáciu Čaputovej - len prísľuby boja so zlom.S akým konkrétne?Už "pestovanie" nepriateľstva?
Mistrík, ktorý odstúpil z kandidatúry na prezidenta, v krátkom vstupe do jednej z televíznych diskusií (dňa 3. 3.) dal vedieť verejnosti, s akým úmyslom sa uchádzal o post prezidenta.Vraj preto, aby zviedol zápas o demokraciu, presnejšie, aby z "najvyšších poschodí politiky" odišli skorumpovaní ľudia.To je síce ušľachtilý úmysel, ale vzhľadom na "významovo priezračnú" rétoriku Mistríka počas jeho doterajších verejných vystúpení to bolo priam "adresné posolstvo". Mistrík sa až pričasto počas nich "navážal" do politikov Smeru (napríklad aj "nepriamym" ubezpečovaním, že napriek nehodným politikom tejto politickej strany si aj občania, voliči Smeru, zaslúžia čestného prezidenta a čestnú vládu, alebo vyhlásením, že keby bol konfrontovaný v diskusii so Šefčovičom, spýtal by sa ho, dokedy bude Fico v politike). Ak už zvolil Mistrík takú rétoriku (ktorú priam dvojhlasne s ním začal presadzovať na verejnosti aj Čaputová), načim by boli skonkrétnenia.
Pani Radičová v rámci vyratúvania vlastností, akými by mal disponovať budúci prezident, osobitne zdôraznila požiadavku silného "osobného príbehu", ktorý treba brať do úvahy už pri posudzovaní a porovnávaní kandidátov na prezidenta.V tejto súvislosti spomenula príbeh rodiny odstúpivšieho kandidáta Mistríka, rodiny, ktorá zažila veľa nepríjemného pre odvážne protivládne postoje a kritiku za minulého režimu.Ale minulosť rodiny je jedna vec a aktuálne, teda súčasné názory kandidáta na prezidenta vec druhá. Mistrík síce odstúpil, ale vo svojom krátkom vstupe počas jednej televíz. diskusnej relácie (3. 3.) dal najavo nielen ochotu pripojiť sa do predvolebných aktivít niektorého prezidents. kandidáta (vieme, ktorého) ale - rovnako - ako po celú dobu svojej prezidents. predvolebnej kampane - dal najavo nevraživosť k časti politického spektra (zákonite aj k voličom niektorých politikov).Vraj vstúpil na politickú scénu s úmyslom zvádzať zápas o demokraciu, ale zdôvodnil ho preňho príznačne.
Nech sa ktokoľvek pozrie na spravodajstvo a komentáre denníka Sme o kauze Gorila odvtedy, odkedy sa verejnosť dozvedela, že "v úschove u Kočnera" sa našli nejaké dokumenty o tejto kauze. Všetky informácie o nej sú v spomínanom denníku, čuduj sa, svete, ilustrované veľkými fotografiami Fica, najčastejšie Fica s ťľašou koly v ruke. Denník Sme dával takto aj nepriamo (už len obrazovými ilustráciami) najavo čitateľom, kto je "hlavný vinník" kauzy Gorila!
Nielen o kauze Gorila, ale aj o zaujímavých názoroch o charaktere slovenskej politiky,
o názoroch na istých politikov (o názoroch v mnohých ohľadoch potvrdených súčasnou realitou) sa možno dočítať v jednom - už staršom - článku denníka Pravda, ktorý publikoval odpovede už nebohého politológa Horeckého na otázky čitateľov Pravdy. Išlo o komentovanie politickej situácie po páde vlády Radičovej a po predčasných parlamentných voľbách r. 2012. Sú veľmi výstižné.
Z dokumentu o Kuciakovi, ktorý ponúkla divákom jedna súkromná televízia, akoby vyplynulo, že "zlatým klincom"
kritickej publicistiky Kuciaka bola kauza "Pananama Papers". Jeho prezentácia tejto problematiky pred publikom bola v dokumente nápadne zdôraznená.
Úvahu závažného charakteru o minuloročnej tragédii vyslovil jeden analytik v televíznej diskusii istej televízie (odznela v rámci názorov, ako jej bolo možné predísť). S touto úvahou možno, samozrejme, pomlemizovať.
Ide o toto:
Nielen čitatelia článkov ktoréhokoľvek novinára, ale predovšetkým samotná redakcia toho-ktorého periodika, ktoré zásobuje článkami nejaký novinár, vie, na čom ten-ktorý novinár dlhodobo pracuje,na aký druh problematiky sa sústreďuje a ak ide o veľmi háklivú problematiku, tu použijem vyjadrenie jedného politika - priam o "vysoko výbušný" materiál, tak sa o bezpečnosť novinára má postarať aj redakcia, ktorá novinárovi prácu s takým materiálom umožňuje.
Ale na druhej strane - kto chce páchať zločin a má za sebou dokonca už nejakú minulosť v tomto smere, vie nachádzať cesty k uskutočneniu svojho zámeru aj spôsobmi, ktoré môže niekto pokladať za nemysliteľné.
Podľa blogu o matke bol Kuciak cilivý a sociálne zmýšľajúci mladý človek.
Treba ešte dodať, že nie je tajomstvom, z podnetu koho to tak bolo.
Napriek rastúcej popularite tejto kandidátky na prezidentku v rôznych prieskumoch (ktovie odkiaľ,z ktorých lokalít a spomedzi akých zástupcov jednotlivých generácií pochádzajú respondenti týchto prieskumov), nemajú viacerí občania dôveru k nej (to je v podmienkach demokracie aj prirodzené a očakávané).Prečo?!Jedným z dôvodov je už jej slovník, z ktorého vyplýva, že ešte je len kandidátkou, už upriamuje hnev ľudí na niekoho. Aj jej slová, ktoré denník Pravda umiestnil až do titulku článku, majú vraj vystrašiť mocných. Kto sú tí "mocní", s ktorými asi - až príde čas - chce "zatočiť" prezidentka Čaputová?!Pre vplyvných ľudí, ktorí prídu do rozporu so zákonom, má byť výstrahou bdelosť vyšetrovacích a trestn. orgánov, nemajú to byť prísľuby o "účtovaní" ústavných verejných činiteľov či akýchkoľvek politikov, lebo tu máme opäť situáciu ako po dvojnásobnej vražde.Sám Matovič upozornil počas jednej z posledných tv. diskusií (TA 3 24.2.), že občians. protesty po vražde boli v réžii prezidenta.
Diskutér "kľuďas",prezident má byť vzorom pre občanov v skutkoch aj v reči, A pokiaľ ide o reč, tak vzorom takou rečou, kotrá neuráža ani obsahom ani formou.
Prezident nemôže na verejnosti - poičas prejavov a pred televíznymi kamerami - rozprávať štýlom, ako by "zabudol", že nesedí v kaviarni s priateľmi.Nesmie si dovoliť preukazovať sympatie či antipatie k politic. stranám, rovnako tak k opozícii alebo k vládnym politickým stranám. Ináč treba vnímať skutočnosť, ktorá je už ustálenou praxou, že si svojich kandidátov môžu za prezidentov nominovať politcké strany. No už po nominovaní musia kandidáti dávať vo verejných vystúpeniach najavo, ako chcú - a po zvolení budú - občanov spájať, nie rozdeľovať. Rozhodne nesmú presadzovať nejaké nezmieriteľné nepriateľstrvá vo vzťahoch občanov pre ich politické postoje. (Sympatie či antipatie k istým politikom si musia prezidenti "pestovať" len súkromne.)
Spisovná slovenčina v súlade so stanovenou spis. normou je na verejnosti "jazyk konsenzu".
Pokračujem:
Viem si predstaviť, aké reakcie po tejto mojej poznámke o verejnom vystupovaní kandiádotov na prezidenta budú nasledovať. Asi v takom zmysle: "Ale že by toto malo to dôležité? Veď to je malichernosť!"
Nie, vonkoncom nejde o malichernosť. Práve spôsobom reči každý jednotlivec o sebe veľa prezrádza. Darmo je nositeľom aj viacerých akademických titulov, reč prezradí, že v niečom jeho vzdelávanie zlyhalo (napríklad v poznaní zásad etiky, v ovládaní základných poznatkov zo slovenčiny a aj v iných oblastiach poznania).
Zákon o štátnom jazyku (a štátnym jazykom je na území Slovenska spisovný slovenský jazyk;
používanie jazyka národností a etnických skupín upravujú osobitné ustanovenia - články Ústavy SR) presne vymedzuje používanie spisovného jazyka v rôznych oblastiach jazykovej komunikácie.Reč, ktorá je v súlde so spis. normou, treba dôsledne dodržiavať v médiách, v školách, v parlamente a všade tam, kde nejde o súkromnú jaz. komunikáciu. Nepoužívanie ľ "trhá" uši a uráža.
Je zaujímavé, že na Slovensku vládne úplná nevšímavosť najmenej k jednej stránke verejného vystupovania kandidátov na prezidenta, ktorá je objektívne (a dokonca zo zákona) hodná verejného pranierovania..Na túto stránku verej. vystúpení kandidátov neupozorňujú ani tí, ktorí sú platení za to, aby tento jav nielen kritizovali, ale presadzovali jeho odstraňovanie z verejného života.
Je pozoruhodné (asi treba doplniť - na Slovensku charakteristické?), že nikomu - ani rôznym analytikom - neprekáža, aký rozpor počas svojich verejných vystúpení kandidáti preukazujú. Zdôrazňujú, že chcú predovšetkým spájať všetkých občanov, ale už spôsobom reči dávajú najavo, že už si vvbrali tú skupinu obyvateľatva, ktorú budú preferovať, tá je"ich srdcu bližšia".Áno, chcem upriamiť pozornosť na reč kandidátov. Už rečou dávajú najavo, že chú byť "priradení" k občanom "vyspelejšieho" západ. Slovenska (ak nie priamo k bratisl kaviarens. intelektuálom).Rozprávajú bez hlásky mäkké ľ.Nerešpektujú normu spis.reči.
Pridávam ešte toto doplnenie môjho príspevku do diskusie.
Vzhľadom na zväčša dlhé súvetia v mojich príspevkoch si dodatočne uvedomujem, že nemuselo byť dosť zrozumiteľné upozornenie v závere príspevku.A to upozornenie na to, že nie je prezieravé - a do budúcna to môže mať vážne následky (predovšetkým prehlbovanie polarizácie názorov a skutkov občanov) - negatívne vymedzovaníe sa niektorých kandidátov na prezidenta proti niektorým politikom, (neberúc do úvahy ich voličov, občanov). Čaputová od začiatku svojho verejného vystupovania dáva najavo negatívne postoje k tým, ktorých vraj odvolávali námestia, nepriamo - obrazne naznačuje, že ich vinou bola "táto krajina unesená",pričom niet preukázateľných dôkazov hádzať predčasne špinu obvinení na tých, ktorí (na rozdiel od niekoho) neboli obvvinení a odsúdení.Ako sa môže konsolidovať krajina pod prezidentskou taktovkou ľudí, ktorí len hľadajú dôvody na členenie spoločnosti na tých "spravodlivých" (teda samozvane spravodlivých) a tých druhých.
Presvedčivo sa o médiami najviac preferovaných kandidátoch na prezidenta vyjadril po odstúpení Mistríka analytik Baránek: "Médiá boli výraznejšie ako on sám. Čaputová je určite krajšia."
Tu už nemožno nič dodať. Podstata je vystihnutá.
Kiska s Čaputovou si navzájom "strúhajú" poklony:
Kiska sa vyjadril: " Bude dobrou prezidentkou, má moju podporu."
Čaputová pre českú televíziu: "Netajím, že ma inšpiruje Kiska."
Čo si občania objektívne uvedomujú - a v budúcnosti by sa tomu malo zabrániť - to je neregulárne predstavovanie kandidátov na prezidenta v médiách.Niektorí sa v médiách objavovali pričasto.Je síce pravda, že sa kandidáti neprihlásili v rovnakom čase, niektorí si, takrečeno,"dali na čas",ale dávno pred oficiálnym predstavovaním kandidátov verejnosti niektorí kandidáti nemizli z obrazového i textového spravodajstva internet. i tlačených médií, opakovane boli pozývaní do mediálnych diskusií, o niektorých už občan nadobúdal dojem, že vyskočia i z otvorenej konzervy. To platilo predovšetkým o Mistríkovi a Čaputovej. Nielen predčasné olepenie Slovenska bilbordami nevyhnutne núti porovnávať niektorých kandidátov s terajším prezidentom, ale aj ich nepriateľské vymedzovanie sa voči niektorým politikom,ktorých vplyv treba vraj v krajine obmedzovať (nápadne bol a je zdôrazňovaný najmä Smer), nedáva veľa nádeje na to, aby voliči uverili sľubom o spájaní všetkých občanov. Aj metropoly a regiónov.
Odporúčame