... lepším odborníkom ...
Ešte treba doplniť skutočnosť, že odborníci konštatujú o Dankovej práci to, že v nej nebola uplatnená práca s informač.zdrojmi presne podľa požiadaviek, lebo použitie viacerých odborných kníh, myšlienky z ktorých využije autor vo svojej práci, to nie je samotný problém,tých kníh môže byť veľa ako podkladov na zostavenie obsahu práce (samozrejme, kreatívnym spôsobom - a ideálne - popri vlastnom prínose - vklade do jej obsahu). Dôležité je všetky informačné zdroje poctivo v zozname použitej literatúry uviesť. A tie vraj Danko uvedené mal.
My občania to nevieme presne posúdiť, nečítali sme prácu, ale pred televíznymi kamerami sa v nej listovalo. (Prečo nie aj v Matovičovej, Galkovej a v prácach iných politikov?!)Aj Sulíkova práca bola síce komentovaná v televízii, a to s upozorneniami, že v nej bolo tiež použitých mnoho zdrojov,a to dokonca bez zoznamu literatúry a aj s vulgarizmom, ale novinárom stačili vysvetlenia Sulíka, že to bola len jedna pracovná verzia.
Nuž - dvojaký meter!
Pokračujem:
Áno, je tu problém kvalifikač.vysokošk. práce, na základe ktorej bol autorovi práce udelený akademic. titul. Ale každý, kto sám absolvoval vysokoškols.vzdelanie vie, že akademické tituly udeľujú zástupcovia VŠ, neudeľuje si ich svojvoľne autor akejkoľvek kvalifikačnej práce a akýchkoľvek previerok, ktorých úspešné absolvovanie je podmienkou nadobudnutia titulu.Súdnemu človeku napadne nielen myšlienka, aká bola kvalita práce samotných posudzovateľov predmetnej práce - konzultanta i oponenta na príslušnej VŠ, no nevyhnutne sa natíska požiadavka zodpovedania otázky, aká je kvalita kvalifikačných prác aj kritikov Danka z radov opozičných politikov. Prečo p. Javůrkovi i novinárom zo známych médií stačia slovné ubezpečovania týchto politikov?! Prečo si tiež nezalistujú v týchto prácach, ako sú v nich použité citácie, parafrázovania, odkazy na inform.pramene?! Lebo v tábore opozície sú len mravní a čestní politici?! Je p.Javůrek presvedčený, že pani Ď.-N. je zásadne pravdovravná?
Pán Javůrek má pravdu v konštatovaní, že mandát od voličov nie je ešte zárukou schopnosti zodpovedne spolurozhodovať o chode spoločnosti. Mnohých ľudí vynesie do významných politických funkcií priazeň voličov, ktorým sa zapáčia isté myšlienky predvolebných agitiek, pričom nemusia mať kvalitné vzdelanie a ani ich diplom nemusí byť zárukou výnimočnosti.Akonáhle sa človek ocitne v takom vážnom spoločenskom postavení, akým je postavenie politika, mal by začať intenzívne pracovať aj na sebe, na skvalitňovaní svojich odborných schopností i celkovej kultúry vystupovania.Niekomu z politikov sa to darí, niekomu menej, alebo vôbec.
Prečo je pán Javůek presvedčený, že na domácej politickej scéne si zaslúži najviac pohŕdania a kritiky práve Danko? Áno, nerozpráva ako brilantný rétor, ale v tomto smere nevynikajú ani iní politici (mimochodom, skoro nikto z nich nehovorí kodifikovanou spisovnou slovenčinou, ale tzv."bratislavskou").Je jeho reč snáď viac vulgárna ako reč napríklad takého Matoviča?!
Ako vždy nastavuje pani.G. Rothmayerová Slovensku zrkadlo, aby sa v ňom odrazilo všetko, čo treba v úsilí
o hľadanie pravdy poznávať, nielen akýsi zúžený výber problémov, ktorý urobí "vybraná skupina ľudí".
Ak si uvedomíme, ako dokážu ovplyvňovať verejnú mienku médiá, tak upozornenie autorky článku na trojicu denníkov, "kde sa každý deň na striedačku zjavujú úniky z vyšetrovacieho spisu k dvojnásobnej vražde",
je vážnym poukázaním na nebezpečný jav, na ktorý nenašli odvahu upozorniť, nie ho aj zastaviť ani kompetentní.
Aj ironizovanie autorky na adresu cnostných otcov z tradičných rodín, ktorí si tu i tam pod stolom zaflirtujú, a to dokonca v parlamente či v inej bohumilej funkcii, je namieste. (Bohužiaľ, aj také podoby má realita na Slovensku.)
Presne o toto, čo zdôraznil premiér, si musí osvojiť každý občan v tejto spoločnosti, predovšetkým novinári, ktorí formujú verejnú mienku:
právo vynášať tresty majú súdy, nie verejnosť alebo politici.
Ak si ktosi svojvoľne uzurpuje právo obviňovať, vyšetrovať, súdiť, a to bez primeranej kompetentnosti a v dôsledku takého nekompetentného, logicky aj nezodpovedného správania sa špiní povesť niekoho, toto musí byť trestnoprávne stíhané.
Viacerí občania si všimli, že o aktuálnych udalostiach spoločens., najmä politic. života, sa viacerí analytici (politológovia, sociológovia a iní odborníci), vyjadrujú takým spôsobom,že úplne nepokryte "stránia"výlučne politikom opozície (veď taký trend treba aktuálne sledovať,to sú predsa tí "mravní" v našej krajine, opak politikov vládnych).To platí takmer výlučne aj o zástupcoch akýchkoľvek mimovládok (ktoré si zväčša osvojujú program aktívneho boja proti vláde).
Snáď si občania nebudú musieť upraviť dojem o analytikoch, ktorých počúvať v súčasnom názorovom marazme sprostredkúvanom mnohými médiami, je priam "osviežujúce" a myseľ povznášajúce. Nie, žiadne oslavy politikov z jedného tábora. Oprávnená kritika politikov z oboch táborov, z tábora koalície i opozície, ale vecne, korektne, bez urážok. Tak argumentujú Marušiak a Lenč.
Práve títo seriózni odborníci odporúčajú tajnú voľbu ústav. sudcov. Ich názor je pre občanov hlasom rozumu, nie názor VIA IURIS ("kam vietor, tam plášť").
K vzťahu Danko -Matovič:
Nemožno si nevšimnúť poslednú reakciu Matoviča na Dankovo vyjadrenie sa o Ďuriš-Nicholsonovej.Práve jeho vyjarenie na adresu Danka je hodné odsúdenia,veď také oplzlosti ťažko môže vymyslieť niekto iný ako šéf OĽaNO.Nie je to jediné otrasne hanlivé vyjadrenie v jeho kreatívnom slovníku na verejnosti, ktoré však ponecháva najmä zástupcov známych médií bez odozvy.
Pani Ďuriš-Nicholsonová sa aktuálne dokonca prezentovala na sociálnych sieťach fotografiou z čias, kedy bola vo veku bojovne naladenej "násťročnej",a to so vztýčeným prostredníkom,
A toto sú politici, ktorými sú fascinované "bratislavské kaviarne" (v diskusných fórach pomenovanie pre vplyvné bratislavské kruhy), ktoré "nastavujú verejnú mienku" v súlade so zásadou "čo chce Bratislava, to chce celé Slovensko".
Vraj Danko urazil političku pomenovaním "cigánočka". Vari sa ľuďom, ktorí klamú, nehovorí aj luhár, výmyselník, cigán?! A zdrobnené cigánočka - to je dokonca slovo s kladným expresív. odtienkom.
Toto autor skvele vystihol o činorodom "koučovi kandidátov do prezidentských volieb Matovičovi":
"Voliči, zošrotovaní silou Matovičovho intelektu, budú zaraz teleportovaní k príslušnému vyvolenému špekáčiku."
V našej republike skutočne niektorým kompetentným chýba logika uvažovania.
Veď tí, ktorí prijímajú zákony, ale aj tí, ktorí majú možnosť posudzovať, pripomienkovať ich, sú predsa ľudia, ktorí sa vo svojom súkromnom živote radia buď medzi neveriacich, medzi ateistov, buď medzi veriacich, ktorí aktívne praktizujú istý druh vierovyznania.Cirvkvi takto nepriamo rozhodujú o zákonoch.Ale táto stránka života občanov patrí do súkromia a právo náboženského vierovyznania je aj ústavne ošetrené.
Aké ďalšie rozširovanie práv rôznych náboženských zoskupení, cirkví, tu chceme zavádzať v rozpore s textom Ústavy SR, a to so znením textu Základných ustanovení ústavy (prvá hlava,prvý oddiel, článok 1), ktorý nasleduje hneď po úvodnej Preambule?!
Nie dosť, že tu máme neodvolateľné zmluvy s Vatikánom, ktorým sa nusia v praxi podriaďovať aj ústavné ustanovenia?!
(Niektorí naši politici sa asi cítia takí hriešni, že už začínajú pracovať na posmrtnej spáse svojich duší aj takými absurdnými opatreniami.)
Presne tak, ako tvrdíte, autor článku.
Ústavný sudca "musí byť nad vecou, odborník, no zároveń aj pragmatik, čo už niečo zažil".
A máte pravdu aj v údive nad akýmsi pomýleným presvedčením, ktoré u nás zavládlo (samozrejme, len v spojitosti s konkrétnym politikom) , že hodný dôvery by nemal byť právnik, ktorý je súčasne politik (túto nedôveru nápadne zdôrazňovala napríklad aj Žitňanská).
Veru, vari má byť akademik odtrhnutý od prakticého života cennejším ústavným sudcom, leším odborníkom vo vysvetľovaní právnych noriem ako skúsený politik, ktorý za svojej dlhoročnej politickej praxe riešil x problémov z najrozmanitejšíc oblastí života spoločnosti?!
Na jednej strane je hodné odsúdenia to, že sa politici nevedia na verejnosti zdržať používania negatívne emocionálnych slov, nadávok, na strane druhej je nevyhnutné uvedomiť si aj to, na čo upozorňujem vyššie, a to - kto začal častovať nadávkami svojich politických konkurentov priamo v médiách od posledných parlamentných volieb ako prvý.
Boli to politici opozície Ich nadávky opakovali ako učenliví žiaci priamo v titulkoch článkov zástupcovia viacerých médií (Svetlou výnimkou je denník Pravda.) Nepochybné dôkazy o tom poskytuje na internete archív článkov médií.
Prečo tu zaviedli zástupcovia médií (niektorých médií) odsudzovanie politikov za používanie nadávok dvojaký meter? Nadávky politikov opozície adresované koalícii typu zlodeji, podvodníci, mafiáni, korupčníci; vláda - korupčná banda, mafiánsky štát, nechávajú novinári bez akejkoľvek reakcie.Na emotívne vyjadrenia koalície však reagujú podpisovými protestnými kampaňami.
V dialógu predsedu parlamentu Danka a redaktora Dolinského (TA 3, 27.1.) zaznelo zo strany Danka pomenovanie političky Ďuriš-Nicholsonovej "cigánočka".Ešteže je to zdrobnenina - slovo s eufemistickým - "zjemňujúcim" účinkom (mal na mysli asi "cigánka-klamárka", lebo nech sa nikto nehrá na nevedomého, slovo klamať má synonymum vo výraze cigániť- stačí sa pozrieť do Synonymického slovníka slovenčiny).
A že Ďuriš-Nicholsonová to s obviňovaním politickej konkurencie neraz už - jemne povedané - "prepískla", je nepochybné, nemožno tvrdiť, že nie.Jej jediným programom, odkedy je na politickej scéne, nie je niečo konštruktívne, racionálne v prospech krajiny navrhnúť, ale len hľadať kadejakú špinu v osobných životoch politických konkurentov, nebodaj aj to, že niekto z nich ako desaťročný kradol jablká v cudzej záhrade.
Premiér sa svojho času vyjadril o zástupcoch médií ako o presstitútoch.Je to odpudzujúce pomenovanie, ale akým výpadom zo strany médií musel čeliť?!
A čo nadávky opozície?!
Spolu so známym,s ktorými vedieme diskusie o situácii na politickej scéne, nevieme pochopiť, prečo na Slovensku,v krajine s obrovským množstvom gymnázií (hlavných prípraviek na vysokoškolské vzdelanie),
s množstvom vysokých škôl (38 na 5 miliónov obyvateľov)- prípraviek intelektuálnej elity krajiny, v krajine krásnych pracovitých ľudí, zavládla v politike odpudzujúca verbálna nekultúrnosť, nekultúrnosť v slovníku politikov, vo vyjadreniach voči politickým konkurentom.Zavládlo ovplyvňovanie verejnej mienky už len nadávkami vyslovovanými samotnými politikmi na verejnosti v médiách.V krajine, ktorá má jediná na svete zmluvy s Vatikánom nadradené i ústave.Kde je elementárna slušnosť preukazovaná na verejnosti (na verejnosti!) každým civilizovaným jedincom, slušnosť, v ktorej majú byť politici príkladom?!
Výčitky v tomto smere treba adresovať politikom na jednej i druhej strane politického spektra, ale
s iniciatívou používania odpudzujúcich nadávok začali politici opozície.Sú tu dôkazy.
Bolo by užitočné, keby diskutéri svoje názory podložili aj konkrétnymi argumentmi, lebo čítať len emócie, žiadne racionálne zdôvodnenia svojich názorov (žiadne konkrétne príklady, prečo zmýšľam tak, ako zmýšľam), to je uvažovanie na úrovni absolvovania prvého stupňa základného vzdelania. Emotívne diskusné príspevky len zbytočne "spamujú" diskusný priestor.
Pokiaľ ide personálne zmeny v politických stranách, dejú sa aj v iných, nielen v Smere. Ale to by sa museli niektorí diskutéri (pre ktorých je najjednoduchšie vyjadrovať sa len nadávkami) začítať aj do článkov náročnejších na myslenie, napríklad do komentárov v rubrike tohto denníka Názory. Aktuálne sa v článku Preveľké rošády jeho autor Oliver Bakoš zmieňuje práve o tejto problematike - o personálnych zmenách v politike.
Ťažko pochopiť, kto ešte po takých "ponižujúcich" rokovaniach (MIstrík - Čaputová) s "veľkým kombinátorom" našej politickej scény Matovičom, môže ešte dôverovať Čaputovej. Veď protežovanie Mistríka je od začiatku ohlásenia jeho kandidatúry jasné ako facka. Prečo Čaputová vôbec vstúpila do zápasu o prezidentský post, keď sa tak predčasne vzdáva boja?
Diskutér "QuickQuick",
konštatovanie, že v ÚS nemá byť priestor na politizovanie, je pravdivý, lebo po vymenovaní do takej funkcie už musí ústavný sudca dôsledne zachovávať podstatu tejto inštitúcie, ktorá je sformulovaná v článku 124 Ústavy SR takto:
ˇústavný súd je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti".
Ale samotný proces vypočúvania kandidátov na funkciu ústavného sudcu a prijímania občana do tejto funkcie nebol zbavený politizácie, lebo:
- jednak kandidátov vypočúvajú poslanci - politici;
- jednak doterajšie ústavné požiadavky na prijímanie do tejto funkcie nevylučujú politickú minulosť
kandidáta, totiž v článku 137 Ústavy SR možno čítať:
"ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo hnutia, je povinný vzdať
sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu."
Na odstránenie aj takého druhu politizácie (na ktorý vyššie upozorňujem) vo vzťahu k ÚS potrebujeme úpravy textu Ústavy SR.
Našťastie, Pravda v nadväznosti na potrebu reagovať na vystúpenia jednotlivých kandidátov na funkciu sudcu ÚS obmieňala názov článku o priebehu procesu vypočúvania a nevhodný "sugestívny" nadpis zmizol.
Čitateľom netreba pomáhať "formovať" im mienku o niekom či o niečom už emotívnym nadpisom (predovšetkým negatívne emotívnym nadpisom). S tým nech si vystačí bulvár (na úroveň ktorého, bohužiaľ, upadli niektoré kedysi seriózne médiá).
Musím ešte upresniť:
Ak je na svete práca, ktorú jej autor vypracovával ako "zverenec" istej vysokej školy (a v takých druhoch kvalifikač. prác ako je rigorózna, je uvedený názov školy, na ktorej autor prácu vypracovával) a v tejto práci neboli dodržané všetky požiadavky na kvalitnú rigoróznu prácu, to znamená, že zlyhala kontrola zo strany pedagógov príslušnej školy.
Diskutér Bildberg, nechcem preukazovať podporu autorom nekvalitne napísaných vysokoškols.. prác, ale práve ľudia, ktorí absolvovali VŠ, musia vedieť, že žiadna ich práca na VŠ sa nezaobišla bez dôslednej kontroly prísnych a pedantných pedagógov.Ak je na svete práca, ktorú jej autor vypracovával ako "zverenec" istej VŠ (veď v takých druhoch kvalifikačn. prác ako je rigorózna, je uvedený názov školy, na ktorej autor prácu vypracovával), zlyhala kontrola zo strany pedagógov tejto školy.
Ak politici, zástupcovia niektorých médií, podporujú také stanovisko, že vinný je len autor práce, treba mať pochybnosti o kvalite ich vzdelania. Treba sa čudovať aj správaniu sa zástupcov akademickej obce. Veď je ich povinnosťou poukazovať na to, kde je objektivita, kde je pravda. Ide skoro o dvadsaťročnú minulosť, dnes už ťažko niekoho zo súčasných pedagógov brať na zodpovednosť, ale v záujme predchádzania takým javom, ako je nedôsledne napísaná práca, majú nájsť odvahu na kritiku do vlastných radov.
Odporúčame