Príspevky používateľa

• Nuda
  

  Bohužiaľ, aj v tomto druhu činnosti zavládla rutina.Je to jednoduchšia cesta k očakávanému výsledku (aj k úspechu - u nás určite) ako proces premysleného a kvalitného poznávana, počas ktorého sa môže rodiť láska na celý život, napríklad aj k takej literatúre.

  zamata
  26.01.2018
  09:32
• Slabé fakulty, slabí žiaci
  

  Vážený diskutér,

  úroveň vzdelávania klesá od čias "zamatovej revolúcie", odkedy časť "odborníkov" rozhodla o tom, že inšpirácie na rozvoj nášho školstva treba hľadať výlučne v cudzine, podnety poskytnú len tí, ktorí v cudzine študovali, a tak aj takí, ktorí sa "o cudzinu len otreli", aj keď nemali ani dostatočnú pedagogickú prax, už sa stali hlásateľmi reformných zmien, ktoré naša verejnosť "sleduje" už skoro tridsať rokov a úroveň vzdelania len klesá a klesá - na našu hanbu - na úroveň krajín tretieho sveta. Ľudia, ktorých už podľa "kvalít reči" možno (určite oprávnene) upodozrievať z toho, že nepatrili a nepatria ani k milovníkom čítania domácej literárnej klasiky, nieto ešte k znalcom histórie nášho školstva, patria v súčasnosti k tým, ktorých má občan možnosť najčastejšie sledovať v poučeniach o našom školstve.Jednou zo zásad týchto súčasných radcov o školstve je požiadavka v žiadnom prípade sa neinšpirovať socialistickým školstvom, aj keď neustále "objavujeme už prv objavené".

  zamata
  25.01.2018
  13:00
• Slabé fakulty, slabí žiaci
  

  Veru, nikto v tejto krajine neprejavuje záujem ani upozorňovať na klesajúcu úroveň ovládania spisovného jazyka, štylistiky jazykových prejavov, novinárskej etiky(etiky vôbec) nielen v tlači, ale aj v rozhlasovom

  a v televíznom vysielaní.Viacerí redaktori týchto médií nielen sami neovládajú požiadavky na spisovnú slovenčinu (vzorom nie sú ani redaktori z verejnoprávneho média), ale deň čo deň pozývajú pred televízne obrazovky či do rozhlasového štúdia "odborníkov" do diskusií, ktorí napriek tomu, že majú zväčša titul pred menom, neraz aj za menom, rozprávajú ako"trhovci" z bratislavského trhoviska. Vzdelaní ľudia nevedia (čuduj sa, svete), že v rozhlase, v televízii (a kdekoľvek v oficiálnej, teda v nesúkromnej, komunikácii) si nemožno dovoliť vynechávať hlásku mäkké ľ. Len dnes, 25. 1.,si divák a poslucháč ranného vysielania Správ RTVS na Jednotke vypočul vyjadrenia troch odborníkov s VŠ vzdelaním v "zdevastovanej" slovenčine bez hlásky ľ ("kolko", "pohlad", "hladisko", "ludia" a i.).

  zamata
  25.01.2018
  12:33
• Slabé fakulty, slabí žiaci
  

  Pred r. 1989 bolo na Slovensku len 11 vysokých škôl (ktoré pribúdali postupne od roku 1919, kedy vznikla Univerzita Komenského). Od roku 1992 po dnešok ich máme vyše tridsať (len takých pedagogických fakúlt je sedem a z počtu osemtisíc absolventov učiteľstva, ktoré každý rok opúšťajú tieto fakulty, sa vraj zamestná na ZŠ len 2,5 percent)! Aj takto sa u nás využívajú peniaze daňových poplatníkov!

  Verejnosti nie je známe ani to, že pred rokom 1989 mali adepti učiteľstva oveľa viac pedagogickej praxe jednak počas tzv. priebežnej praxe (prax popri teórii počas štúdia), jednak počas tzv.súvislej praxe (dlhšie súvislé obdobie samostatnej odbornej praxe pred ukončením štúdia).Počas štúdia študenti praxovali na špecializovaných školách vyhradených výlučne na odbornú prípravu budúcich učiteľov, a to osobitne pre učiteľov na ZŠ, osobitne pre učiteľov na SOŠ a na gymnáziách.Na SŠ učili len absolventi fakúlt prírodovednej, filozofickej, telovýchovy a športu, špec.odborov,nie fakúlt pedagogických.

  zamata
  22.01.2018
  14:37
• Slabé fakulty, slabí žiaci
  

  Pokračujem:

  Prečo treba porovnávať školstvo v minulosti s dnešným?! Lebo už len "praobyčajné"porovnávanie vedomostí zástupcov generácií v rodinách - aj keď ide len o porovnávanie laikov - vedie k zisteniam, že mladí síce disponujú znalosťami v počítačových technológiách (nie je však problém osvojiť si ich - a to v rekordne krátkom čase - ani starším členom v rodinách), ale majú mimoriadne medzery vo všeobecných poznatkoch, v histórii,

  v matematike, v kultúre, v etike, v sčítanosti v najširšom slova zmysle (dôsledkom odporu k čítaniu beletrie je -

  okrem iného - neschopnosť orientovať sa v slovnej zásobe, používať spisovnú normu jazyka tam, kde patrí; toto, bohužiaľ, nevedia ani naši verejní činitelia; katastrofálne upadla jazyková kultúra v médiách , jazyk filmov, jazyk dabingu, akýchkoľvek prekladov a podobne). Počúvame v médiách reč učiteľov a "chytáme sa za hlavu"!

  Pred r. 1989 sa na učiteľstvo hlásil len žiak s istým prospechovým priemerom a musel prejsť sitom prijímac. skúšok.

  zamata
  22.01.2018
  14:09
• Slabé fakulty, slabí žiaci
  

  Problémom tejto krajiny je, že sa tu verejnosť nemá šancu dozvedieť z rozhovorov serióznych odborníkov, a to v priamom prenose (spred televíznych kamier) mnohé nepríjemné pravdy o našom školstve, predovšetkým,čo negatívne tu dlhodobo pretrváva a čo treba odstraňovať čím skôr, lebo dôsledky neochoty robiť nevyhnutné zmeny budú nedozerné. Už teraz zaznamenávame vážne nedostatky a problémy. Prečo však verejnosť musí -

  priam ako povinnosť - sledovať stále tých istých "odborníkov" - Crmoman, Zimenová, Petková, Remišová, Grohling? Samozrejme, majú svoje kompetencie v oblasti školstva (Remišová má už v "tieňovej vláde" aj nové kompetencie), ale ide zväčša o politicky motivovanú oponentúru voči vláde a toto - ako dlhodobá záležitosť, nevedno prečo vytrvalo pestovaná niektorými médiami - už unavuje, "otravuje" a navyše - nie je to cesta z pretrvávajúceho marazmu, len prehlbovanie konfliktov v spoločnosti. Kde sú skúsení odborníci, ktorí vedia porovnávať aj školstvo socialistic. a dnešné?

  zamata
  22.01.2018
  13:49
• Internátna výchova rómskych detí ako riešenie? Poslanci sú za
  

  Problém s Rómami je dlhodobý problém, ktorý sa začal rozrastať do súčasného neutešeného stavu od roku 1989, odkedy sa zlikvidovali poľnohospodárstve družstvá a aj malé podniky miestneho hospodárstva, v ktorých väčšinou pracovali Rómovia. (Kto nepracoval, pričom zdravie mu to dovoľovalo, bol sankcionovaný ako príživník.)

  Nedostatky, ktoré sa nahromadili za skoro tridsať rokov, nedokáže zvládnuť v rekordnom krátkom čase žiadna vláda. Treba naštartovať systémové opatrenia, v ktorých bude nevyhnutné pokračovať bez ohľadu na zloženia vlád. Je nemysliteľné, aby taká vážna problematika bola záležitosťou jednej vlády, preto aj výkrikom typu "Oni to nezvládli a nezvládajú, len my to dokážeme!" môže uveriť len veľmi naivný človek.

  zamata
  22.01.2018
  09:21
• Internátna výchova rómskych detí ako riešenie? Poslanci sú za
  

  Táto diskusia mala skutočne konštruktívny priebeh. Každý z diskutérov mal k predmetnej téme rozumné a určite aj realizovateľné návrhy opatrení v záujme zlepšenia doterajšieho stavu v rómskych osadách. A čo bolo dôležité, súhlasili (zdôrazňoval to opakovane najmä Krajniak), že dohodnúť sa na zmysluplných opatreniach - aj v konečných rozhodnutiach kompetentných - nebude určite problémom pre obe strany politického spektra.

  Kiež by sa tak stalo. Takú spoluprácu vlády a opozície - bez zbytočnej hystérie, obviňovania sa - by občan najradšej sledoval na politickej scéne neustále.

  (Práve opak diskusie na TA3 mal možnosť vidieť divák na Jednotke, kde pani Nicholsonová s obvyklou sebavedomou aroganciou, s permanentne rozhorčeným hlasom žalobcu a sudcu v jednej osobe

  napádala "spoludiskutéra" Kaliňáka. Aj keď má niekto výhrady k niečomu v živote či v práci svojho názorového protivníka v diskusii, zachováva si dôstojnosť a rozvahu. Niektoré političky opozície - ako "pavlačové klebetnice".)

  zamata
  21.01.2018
  14:20
• Župani hovorili o financovaní školstva z eurofondov
  

  Ešte pridávam konštatovanie:

  Peniaze treba nachádzať najmä na financovanie zriaďovania komunitných centier pri rómskych osadách

  s asistentmi na výchovu a vzdelávanie detí i dospelých, aj na zdravotnícku osvetu, lebo likvidácia osád je asi záležitosť na jedného storočie. (Chimérou je predstava, resp. snívaním je presvedčenie, že sa zlepšia výsledky vzdelávania detí z tohto prostredia bez komunitných centier alebo bez možnosti internátneho vzdelávania, ak deti budú odchádzať do škôl z chatrčí a opäť sa do nich budú zo škôl vracať, teda ak ostanú odkázané len na toto bezútešné prostredie, a to aj keby sa učiteľ, takrečeno, išiel roztrhať od snahy zlepšiť vedomosti týchto detí.)

  zamata
  21.01.2018
  13:53
• Župani hovorili o financovaní školstva z eurofondov
  

  Pokračujem:

  S Vaším konštatovaním, diskutér "jozef_rybar", že je plno škôl, ktoré nemajú opodstatnenie, treba súhlasiť, lebo je všeobecne známe, ako u nás fungujú vzťahy: absolventi škôl - ponuky na trhu práce - zamestnanosť v istých odboroch (niekde priam "prezamestnanosť") - nezamestnanosť.

  Financovanie čohokoľvek z eurofondov v tejto krajine je tzv. "privilegované" financovanie, ktoré sa nedostane každému a všade, preto by sa malo o ňom nielen rozhodovať transparentne, no hlavne by sa malo transparentne vyhodnocovať. Najmä v oblasti školstva, kde vidíme v súčasnosti obrovskú disproporciu medzi rastúcimi počtami gymnázií, najmä osemročných gymnázií na jednej strane, no na strane druhej nepostačujúci počet škôl, ktoré vzdelávajú pracovníkov v oblasti materiálnej výroby, tradičných remesiel a podobne.Disproporcia je aj v pomere humanitného- spoločenskovedného vzdelávania na jednej strane(z roka na rok obrovská masa absolventov) a technického i prírodovedného na strane druhej.

  zamata
  21.01.2018
  13:36
• Župani hovorili o financovaní školstva z eurofondov
  

  Nájdite si Dôvodovú správu NR SR z roku 2001 o používaní pomenovaní župa a župan aj poučenie o tom na stránke Wikipédia.

  Slová župa a župan sa zaužívali preto, že názvy "vyšší územný celok" sú ťažkopádne, slová kraj a predseda kraja pripomínajú názvy z dôb socializmu.Sú to spisovné slová domáceho pôvodu (žiadne maďarizmy, ako to niekto tvrdí). Smutnou realitou je však tá skutočnosť, že súčasné župy sa administratívne stanovenými hranicami - presnejšie politicky stanovenými hranicami - len v malom rozsahu kryjú s tými pôvodnými historickými, ktoré stále žijú aj v povedomí súčasníkov (veď väčšina ľudí hrdo priznáva pôvod z tej-ktorej župy, z Gemera, zo Spiša, zo Zemplína a podobne).

  Tvrdíte, že učiteľ "buď vyhodí neschopných žiakov, alebo bude vyhodený on". Ale vedomosti žiakov nezávisia len od kvality práce pedagógov, ale aj od rodinného prostredia, od nárokov, aké má spoločnosť na kvalitu vzdelávania. Povšimnite si napríklad podmienky vzdelávania detí z tzv. vylúčených komunít.

  zamata
  21.01.2018
  12:24
• Podľa ombudsmanky Patakyovej by deti nemali platiť za odpad
  

  Nielen s Krajniakom zo Sme rodina ...

  zamata
  21.01.2018
  08:40
• Podľa ombudsmanky Patakyovej by deti nemali platiť za odpad
  

  Diskutér scaramen, dali ste mi podnet na rozvíjanie tejto problematiky aj v takom zmysle.

  Prečo nikto z občanov tejto krajiny nepožaduje (najmä odborníci z oblasti formovania verejnej mienky,

  z oblasti sociológie, tiež spomedzi politológov, občianskych aktivistov a podobne), aby politici v diskusiách - či už vo verejnoprávnej televízii (RTVS) či v spravodajskej (TA3) boli konfrontovaní aj s názormi politicky nestranných odborníkov? Prečo verejnosť najmä od posledných parlamentných volieb sleduje v médiách nevkusnú polarizáciu názorov politikov,nepriateľské polarizovanie občanov, niekedy nevhodné "masírovanie" verejnej mienky a aj nevkusný slovník niektorých politikov ("strčí vás do zadku ľavou zadnou")?! Prečo pri politikoch nesedia v štúdiách aj odborníci v rôznych oblastí života?!

  Nemôže televízia TA3 zmeniť charakter i názov relácie konfrontácie názorov (v skutočnosti hádok, zvád) politikov? Názov "V politike" treba zmeniť napr. na "Aktuálne témy - nielen s politikmi"a pod..

  zamata
  20.01.2018
  11:03
• Podľa ombudsmanky Patakyovej by deti nemali platiť za odpad
  

  Adresované diskutérovi "scaramen", ktorý upozorňuje na "bordel" v osadách.

  Aj tento druh problematiky (čo s odpadom v osadách) si vyžaduje diskusiu s kompetentnými (napríklad so starostami obcí, s odborníkmi na životné prostredie a s inými odborníkmi), nielen s Krajňákom zo Sme rodina, či s politikmi zo SaS a OĽaNO a z neparlamentnej strany KDH, z ktorých televízia TA3 robí najväčších odborníkov na riešenie rómskej problematiky v tejto krajine. Stačí si všímať intenzitu pozvaní týchto "odborníkov" do diskusií na túto tému.

  zamata
  20.01.2018
  10:41
• Vľúdna tvár
  

  Ale to snáď bolo myslené ironicky, že je Dzurinda "budovať a brániť vlasť vždy pripravený", veď relatívne nedávno dal verejne vedieť (medializovaná informácia), žeby rád pokračoval v kariére aktívneho politika.

  Jeho ubezpečovanie, že "biznis na Slovensku sa snaží vplývať na politiku" je predsa realitou tak dnes, ako to bola realita v minulosti.

  zamata
  20.01.2018
  10:23
• Vľúdna tvár
  

  Výborný článok.

  Taký druh šetrného nastavenia zrkadla niektorým osobnostiam z nedávnej minulosti i zo súčasnosti v súčasných periodikách ťažko možno nájsť.

  Veru, toto chýba v súčasnej politike, nielen na Slovensku - "vľúdna tvár". Vľúdnosť, takt, slušnosť. To, čo charakterizovalo Dubčeka. Nie nepriateľská polarizácia spoločnosti, nie nápadné preferovanie tábora fanúšikov (najmä politických a mediálnych), ale stmeľovanie občanov, "zosúlaďovanie" vzťahov medzi nimi.

  zamata
  20.01.2018
  10:16
• Rovnosť šancí iba na papieri
  

  A ako sa podieľa cirkev na zlepšovaní podmienok života a výsledkov vzdelávania detí z týchto sociálne vylúčených lokalít?

  Netreba zabúdať, že sa dvíha vlna rozhorčenia zo strany občanov- tých nekritických (spisuje sa petícia), aká nespravodlivosť sa deje, že z peňazí daňových poplatníkov sa neposilnia počty detí v cirkevných osemroč. gymnáziách!

  Keď nebudeme odstraňovať nepomer medzi gymnáziami a odbornými školami (v ktorých budú schopní študovať - finančne dostupne - aj deti, ktoré neplánujú pokračovať v štúdiu na vysokých školách, ale budú získavať nejaký druh odbor. kvalifikácie),ak nezačneme múdrymi opatreniami odstraňovať prekážky v nadobúdaní primeraných vedomostí žiakov aj vo vylúčených lokalitách(v chajdách deti nemajú ani stoly na domáce úlohy),tak tu máme čoskoro neželané následky nielen v sociálnej oblasti.Samozrejme, na zlepšovaní svojich život. podmienok sa musia aktívne zúčastňovať aj ľudia z vylúčených komunít.Ale kde sú diskusie odborníkov? Hádok politikov máme dosť.

  zamata
  19.01.2018
  21:02
• Rovnosť šancí iba na papieri
  

  Nečítame, nepočúvame rok čo rok po každom monitorovaní vedomostí žiakov stále rovnaké vyhlásenia kompetentných (zástupcu MŠVVaŠ a p. Kanovskej)?! Stále rovnaký obsah. - áno, vieme, potvrdzuje sa nám to opakovane, pretrvávajú rozdiely medzi regiónmi, zaostávajú chudobní.Kde je prevencia, poznanie opatrení

  i financií na zmeny?

  Prečo si napr.R. Vašečka, učiteľ náboženstva, ktorý počas TB v TA3 spolu s Remišovou upozorňovali na "nespravodlivosť", akej sa vraj dostáva cirkevným a súkrom. gymnáziám v Bratislave pre plány redukovať počty žiakov v nich neotvorením 1. ročníkov, neskúsi vyučovať na ZŠ, ktoré navštevujú deti zo sociálne vylúčených komunít, deti z osád a mestských get?! Aby zistil vlastnou skúsenosťou,kde treba viac financií? Či cirkevným a súkromným gymnáziám v Bratislave (len cirkevných G je v Bratislave 8, súkromných G 15), či na na posilnenie počtov asistentov a na zlepšovanie podmienok práce výchovných a vzdelávacích pracovníkov v lokalitách so sociálne slabým obyvateľstvom?

  zamata
  19.01.2018
  20:40
• Podľa ombudsmanky Patakyovej by deti nemali platiť za odpad
  

  Tento druh "bordelu" treba riešiť ináč.

  V znemožnení bezplatnej dopravy do školy sú deti vlastne sankcionované za správanie sa dospelých. (Poplatky vedené priamo na školopovinné deti?! Kde ešte niečo také existuje?!)

  zamata
  19.01.2018
  19:41
• Proti zníženiu počtu prvých tried osemročných gymnázií vznikla petícia
  

  Korigujem štylizáciu prvého príspevku.

  Záver poslednej vety z prvého príspevku je ironický, mal vyznieť ako otázka s opačným významom. Zabudnutý bol otáznik.

  Mal vyznieť:

  "Práve v nadväznosti na posúdenie výsledkov testovania piatakov ... musia občania v celej republike azda skloniť hlavy a uznať požiadavky tak opozičných politikov ako aj rodičov detí so záujmom o štúdium na cirkevných OG ?!"

  A potrebné je ešte dodať:

  Treba azda uznať, že financovať treba predovšetkým gymnáziá v Bratislave, vrátane početných gymnázií cirkevných?! Len tam treba finančne posilňovať rast vzdelanostnej úrovne detí? A predovšetkým v školách, ktoré už neúmerne odoberajú základným školám výborných žiakov?! Kde je nejaká odborná diskusia

  o potrebe racionalizácie štruktúry nášho školstva?!

  zamata
  19.01.2018
  14:06